loading

Týranie blízkej a zverenej osoby

týranie

Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby je jedným z trestných činov proti rodine a mládeži, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. V tých najzávažnejších prípadoch (napr. ak má týranie následok smrť viacerých osôb) je možné uložiť trest až na doživotie.

Nie vždy je jednoduché identifikovať či už psychické alebo fyzické týranie. Takéto konanie je navyše potrebné aj relevantne dokázať a preukázať. Povieme si o základnej skutkovej podstate tohto trestného činu a možnostiach odhalenia týrania.

Blízka a zverená osoba

Prvým podstatným faktom je, že je tento trestný čin páchaný na blízkej alebo zverenej osobe. Za blízku osobu zákon považuje príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela, ale aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (napríklad druh a družka). Obeťou týrania teda môže byť ktokoľvek, bez ohľadu na vek a pohlavie.

Tento zákon chráni zároveň aj zverené osoby. Pôjde o osoby, ktoré sa vzhľadom na svoj vek alebo z iných dôvodov nachádzajú v starostlivosti alebo výchove iných. Napríklad dieťa v detskom domove, dôchodca v domove pre seniorov, ale aj deti v starostlivosti učiteľov v školskom zariadení. Je zrejmé, že páchateľom má byť práve osoba, ktorá má osobu zverenú.

Psychické a fyzické týranie

Základnou podstatou trestného činu je, že páchateľ nepriaznivo pôsobí na telesný alebo psychický stav obete. Podstatnou sa stáva aj určitá zvýšená intenzita, resp. hrubší stupeň surovosti a bezohľadnosti. A zároveň má byť prítomná určitá trvalosť, aj keď nie je nevyhnutné, aby išlo o sústavnosť a dlhodobosť. Neznamená to, že jednorazové ublíženie blízkej osobe nie je trestné. Bolo by ale posudzované podľa iného paragrafu trestného zákona, napríklad ublíženie na zdraví.

Najčastejšie spôsoby týrania

Treťou náležitosťou kvalifikácie trestného činu týrania je spôsob, akým k týraniu má dochádzať. Zákon hovorí o fyzickom a psychickom týraní:

bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Krivé obvinenie

Najmä v rámci rozvodovej a rozchodovej problematiky sa dlhodobo vyskytuje negatívny jav krivého obviňovania, najmä z psychického týrania. Častokrát takéto obvinenie prichádza na radu blízkej osoby, advokáta alebo z podnetu samotnej “obete”, neuvedomujúc si následky konania. Najčastejšie za účelom “vylepšenia” si vyjednávacej pozície v rámci rozvodu, úprave styku s deťmi, pri stanovení výživného alebo rozdelení majetku.

Kto lživo obviní druhé z trestného činu s cieľom privodiť mu trestné stíhanie, bude odsúdený na jeden až päť rokov trestnom odňatia slobody. Oba trestné činy, tak týranie, ako aj krivé obvinenie, majú totožný problém. A to zložitosť dokazovania. Práve na to sa mnohý páchatelia spoliehajú.

V prípade skutočného pocitu, že Vy alebo Váš blízky je obeťou týrania, netreba váhať podať trestné oznámenie na políciu alebo prokuratúru. V prípade, ak má ísť iba o vylepšenie si vyjednávacej pozície a týranie sa v skutočnosti nedeje, treba brať ohľad na možné následky za krivé obvinenie. Taktiež sa pri danom trestnom čine nedá odvolať súhlas poškodeného na trestné stíhanie, a teda policajti budú musieť konať, napriek tomu, že by sa “obeť” rozhodla trestné oznámenie stiahnuť. Trestné je zároveň aj samotné navádzanie na spáchanie trestného činu krivého obvinenia, takže potrestaný môže byť aj samotný návodca.

V neposlednom rade treba myslieť na skutočnosť, že každé neodôvodnené trestné oznámenie alebo krivé obvinenie zahlcuje políciu a policajti nemajú čas venovať sa skutočným obetiam trestných činov.

Vhodnosť mediácie pri podozrení z týrania

Veľmi citlivou témou je možnosť mediácie prípadu, v ktorom je podozrenie z týrania. Vhodnosť každého prípadu je potrebné individuálne posúdiť podľa dostupných informácií a vôle účastníkov mediácie, a ideálne skonzultovať s odborníkmi z oblasti psychológie. Na jeden strane hrozí, že obeť týrania nie je na mediácii dobrovoľne, ale zo strachu. Zároveň, že z rovnakého dôvodu nebude výsledná mediačná dohoda prejavom jej skutočnej vôle.

Na druhej strane, ani v prípade odsúdenia páchateľa, medzi páchateľom a obeťou nezanikajú automaticky ich občianskoprávne vzťahy, napr. potreba rozvodu, vyriešenia starostlivosti o deti, výživné, rozdelenie majetku a podobne. Práve súdne konanie môže byť pre obeť stresujúcejšie a viktimizujúcejšie Riešením môže byť oddelená mediácia, kde sa obeť a páchateľ fyzicky nemusia stretnúť a výsledkom takejto mediácie môže byť dohoda.

Je potrebné na záver poukázať na fakt, že či už v štádiu podozrenia z trestného činu (týranie aj krivej výpovede), kde jeden je domnelý páchateľ a druhý domnelá obeť, ale aj v štádiu preukázania spáchania trestného činu, na mediácii musia mať tieto dve strany rovnocenné postavenie a mediátor aj v takýchto prípadoch musí zachovať svoju nestrannosť.

 

 

Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto spácha obdobný čin ako je čin uvedený v odseku 1, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

§ 208Trestný zákon

_

MÁTE OTÁZKY? KONTAKTUJTE NÁS

BlogRodinné právo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.