Zákonný zástupca dieťaťa, najčastejšie jeho rodič, dieťa zastupuje vo všetkých právnych úkonoch. Zároveň, keďže dieťa má štandardne dvoch rodičov, zastupujú dieťa obaja. V živote nastávajú situácie, kedy zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať a súd musí určiť dieťaťu kolízneho opatrovníka.
Je to spravidla v prípadoch súdnych konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kedy sa rozhoduje o dieťati, a je riziko, že záujmy rodiča (zákonného zástupcu) sú v rozpore so záujmami dieťaťa alebo kedy sú v rozpore záujmy dvoch detí, ktoré zastupuje jeden zástupca. Preto je toto dieťa v súdnom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Za kolízneho opatrovníka býva ustanovený spravidla zamestnanec príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (UPSVaR).
Funkcia kolízneho opatrovníka
Kolízny opatrovník má pri jednotlivých právnych úkonov v konkrétnom súdnom konaní zastupovať dieťa, a presadzovať a ochraňovať jeho záujmy. Musí dbať na potreby dieťaťa, rešpektovať jeho osobu a individualitu.
V súdnom konaní má kolízny opatrovník postavenie účastníka konania. Zúčastňuje sa pojednávaní a má právo podávať návrhy a vyjadrenia. Môže navrhovať dôkazy a taktiež môže vysloviť svoje názory, ako by mal súd
rozhodnúť, resp. aké rozhodnutie považuje za rozhodnutie v záujem dieťaťa.
Iné prípady ustanovenia kolízneho opatrovníka
Aj keď býva kolízny opatrovník najčastejšie ustanovený v konaní o úprave rodičovských právo a povinností, kolízny opatrovník býva dieťaťu určený aj v konaniach o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, do
pestúnskej starostlivosti, v konaniach o osvojení, o nariadení ústavnej starostlivosti, v dedičských konaniach, v konaniach o určenie a zapretie otcovstva a v ďalších.