Súd môže podľa zákona o rodine nariadiť určité výchovné opatrenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťa. Tieto výchovné opatrenia nesmerujú výlučne k deťom, ale napríklad aj voči rodičom.
Nahlasovanie nevhodného správania detí a porušovania povinností rodičov
V záujme ochrany detí môže každý nahlásiť obci, súdu, alebo orgánu sociálno-právnej ochrany detí (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) nevhodné správanie sa detí, ale aj porušovanie povinností rodičov alebo zneužívanie práv rodičov. Taktiež je možné ohlásiť skutočnosť, že rodičia si nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
Druhy výchovných opatrení
V záujme maloletého dieťaťa môže súd rozhodnúť o uložení ochranných opatrení:
- napomenutie dieťaťa, rodičov a iné osoby, ktoré svojim správaním ohrozujú alebo narúšajú riadnu výchovu dieťaťa
- určenie dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa. Dohľad je vykonávaný najmä orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou, školou, neštátnym subjektom, alebo zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené uloženie obmedzenia dieťaťu v potrebnom rozsahu na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom na jeho vývin
- uloženie dieťaťu a rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, napríklad mediácii alebo rodinnej terapii
Odobratie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov
Ak by výchovné opatrenia neboli účinné a bolo by to potrebné v záujme dieťaťa, súd môže dočasne odobrať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli. Zároveň dieťaťu nariadi:
- pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najviac na šesť mesiacov
- pobyt v zariadení, najviac na šesť mesiacov, za účelom zabezpečenia odbornej pomoci dieťaťu alebo úpravy rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa
- pobyt v zariadení pre resocializáciu drogových a iných závislostí
Súčasne s nariadením výchovných opatrení dieťaťu, môže súd nariadiť rodičom alebo inej povinnej osobe spoluprácu so zariadením, kde bolo dieťa umiestnené, s obcou, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, obcou alebo neštátnym subjektom. Zároveň zákon dáva možnosť nariadiť rodičom inú povinnosť. Zákon tieto iné povinnosti nešpecifikoval, takže toto necháva na voľnej úvahe súdu o vhodnosti.
Hodnotenie účinnosti výchovných opatrení
Súd výchovné opatrenia pravidelne sleduje v súčinnosti s kompetentnými orgánmi a priebežne ich hodnotí. Hodnotenie opatrení by malo prebehnúť priebežne tak, aby pred uplynutím doby opatrenia zhodnotil splnenie účelu a výchovné opatrenie zrušil, uložil ho opakovane alebo ho zmenil.
Z rozhodnutia súdu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/45/2019 ) v prípadoch vhodnosti výchovného opatrenia pri rozvode vo vzťahu k obnove vzťahu detí s rodičom:
„Ak rodina neplní svoje funkcie a ak je vzťah dieťaťa k rodičovi narušený, je vyžadovaná pomoc zo strany spoločnosti, t. j. v danom prípade súdu, prostredníctvom inštitútu výchovného opatrenia.
Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že mocenská intervencia štátu do rodiny v podobe výchovného opatrenia je namieste len vtedy, ak rodina z najrôznejších dôvodov nezabezpečuje ochranu a všestranný rozvoj dieťaťa. Rozhodujúcim je tiež princíp adekvátnosti, t. j. nachádzanie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nachádzanie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané s ohľadom na záujem dieťaťa i práva jeho rodičov.
O zaistenie najlepšieho záujmu dieťaťa musia v prvom rade usilovať jeho rodičia. Ak by starostlivosť rodičov neviedla k náprave, až potom je možné aplikovať výchovné opatrenie v záujme dieťaťa, keďže výchovné opatrenia plnia predovšetkým ochrannú funkciu, ktorej cieľom je napomôcť navráteniu riadneho výchovného prostredia a nie prípadne do vzťahu medzi rodičom a dieťaťom neadekvátne zasahovať.“
