Dedičské právo a dedenie © BISKUPIČ & CO.

Nepresťahovanie sa a neposkytnutie pomoci v chorobe ako dôvod na vrátenie bytu

Martin Biskupič — Mon, 01 Mar 2021 13:25:43 +0000

Darovanie bytu či domu za života nie je ničím neobvyklým a tento spôsob sa častokrát využíva v rámci usporiadania majetkových vzťahov osôb, ktoré pred svojou smrťou chcú majetok spravodlivo prerozdeliť a nenechávať veci na dedičské konanie.

Darovacou zmluvou darca bezplatne prenechá vec alebo nehnuteľnosť obdarovanému. Zároveň obdarovaný takýto dar prijíma. Ak by bol dar podmienený protihodnotou, nešlo byť už o darovaciu zmluvu. Napriek tomu, nie je vylúčené v darovacej zmluve dojednať osobitné podmienky, napríklad ako zriadenie vecného bremena práva dožiť v nehnuteľnosti v prospech darcu.

pozn.: Prerozdelenie celého majetku za života darcu môže byť v mnoho ohľadoch rizikové a nevýhodné pre darcu. Ideálnejšie je využiť inštitút závetu.

Kedy sa možno domáhať vrátenia daru

Zákon priznáva právo darcu domáhať sa vrátenia daru. Môže tak urobiť vtedy, ak sa obdarovaný k nemu alebo k členom jeho rodiny správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Toto je stručná zákonná definícia.

Občiansky zákonník „dobré mravy“ nedefinuje. Ide o neurčitý právny pojem, ktorý je vždy hodnotený v kontexte konkrétneho príkladu. Ústavný súd SR dobré mravy označil za „pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“.

V prípade, ak dar nie je dobrovoľne vrátený, medzi darcom a obdarovaným vzniká spor o vrátenie daru.

Súdne rozhodnutie o vrátenie daru

Krajský súd v Prešove (sp. zn. 15Co/51/2019) sa zaoberal takýmto prípadom, kedy darkyňa darovala za života svojmu bratovi byt. Dohodli sa, že on sa k nej do bytu presťahuje a bude jej pomáhať v chorobe. Keďže sa tak nestalo, darkyňa žiadala byt vrátiť. Verdiktu súdu sa už nedožila, ale v rámci sporu medzi dedičmi súd dal za pravdu darkyni .

Súd zhodnotil, že aj nezáujem (pasivitu) obdarovaného mohla darkyňa vnímať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Niet pochýb, že výslovným prianím darkyne bolo spojiť darovanie bytu s presťahovaním sa obdarovaného ku darkyni, čoho dôsledkom by bola istota darkyne mať vo svojej blízkosti osobu, na ktorú sa môže v budúcnosti spoľahnúť a kedykoľvek obrátiť o pomoc.

Nie je bez logickej súvislosti to, že práve za situácie, kedy darkyňa mala prerušený kontakt so svojimi vlastnými dcérami a cítila sa osamelá, túžila mať vo svojej blízkosti príbuznú osobu, ktorú si zaviazala darovaním bytu. Už len samotná fyzická blízkosť obdarovaného bola pre darkyňu tak významná, že pokiaľ nesplnil čo sľúbil, teda neprisťahoval sa, spôsobil jej sklamanie. Logickým dôsledkom postupu darkyne bolo preto v dôsledku sklamania domáhať sa vrátenia daru.

Súd zdôraznil, že nedodržiavanie pravidiel mravného správania sa nie je možné vidieť vždy výlučne v reálnych úkonoch, ale aj v pasivite tam, kde je aktivita žiaduca.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Samotná výzva na vrátenie daru (pri splnení objektívnych podmienok) ruší darovaciu zmluvu, ale nezaručuje, že dar bude aj skutočne vrátený. Obdarovaný nemusí súhlasiť s naplnením objektívnych dôvodov na vrátenie daru alebo môže mať iný dôvod, prečo dar nevie, nechce, alebo nemôže vrátiť.

Odporúča sa pred samotným podaním žaloby na súd pokúsiť sa o dosiahnutie mimosúdnej dohody medzi darcom a obdarovaným. Nielen z časového hľadiska, kde je mediácia flexibilnejším a rýchlejším konaním, ale najmä z dôvodu finančnej úspory. Súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty daru. V tom nie sú zarátané ďalšie výdavky, ako sú trovy právneho zastupovania, trovy súdnych znalcov a ďalšie.

Protistrane je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

The post Nepresťahovanie sa a neposkytnutie pomoci v chorobe ako dôvod na vrátenie bytu appeared first on MEDIÁTOR Bratislava 2026.

Rozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory

Martin Biskupič — Fri, 26 Jul 2019 17:46:36 +0000

Dedičské spory vznikajú častokrát ešte pred samotným úmrtím blízkej osoby a môžu sa ťahať dlhé roky po tom, čo poručiteľ zomrel (zákon nazýva poručiteľom toho, kto zomrel a koho majetok sa prejednáva na dedičskom konaní).

Spravidla sa dedí na základe zákonných podmienok, kde zákon hovorí kto a koľko zdedí. Pred zákonom má ale prednosť závet alebo listina o vydedení, ktoré by poručiteľ za života spísal. Napríklad pri narušení súrodeneckých vzťahov (napríklad z dôvodu potreby doopatrovať rodičov a finančne im prispievať), vznikajú situácie, kedy za nejasných okolností dochádza k prevodom majetku už za života na niektoré z detí, prípadne sa po smrti poručiteľa objaví listina s poslednou vôľou alebo vydedením, ktorých obsah sa nemusí zhodovať či už s realitou alebo s predstavou ukrátených dedičov.

Spory o budúce dedičstvo preto môžu vznikať ešte za života poručiteľa, pričom takéto spory môžu mať až fatálne následky na zdravie opatrovaného rodiča. Už v prípade náznakov takýchto sporov možno osloviť mediátora, ktorý ako nezávislá a nestranná osoba sprostredkuje komunikáciu nielen medzi rozhádanými deťmi, ale v prípade potreby zabezpečí aj rovnocennú účasť rodiča na tomto dialógu.

Spory o dedičstvo najčastejšie vznikajú po smrti poručiteľa, kedy opadáva aj posledná snaha o zdržanlivosť a začína sa tvrdé vyjednávanie o majetok.

Prečítajte si tiežAko napísať závetPrečítajte si tiežAko napísať závet

Čo môže byť v konaní o dedičstvo sporné

– čo do dedičstva patrí – v prípade, ak bol poručiteľ zosobášený, prvým krokom po smrti je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V ďalšom rade sú to sporné situácie, ktoré veci, práva, peniaze, ale aj záväzky a dlhy, patrili poručiteľovi a ktoré nie;

– hodnota majetku – rozdelenie majetku je prioritne na dohode dedičov. Ak v závete poručiteľ neurčil ktoré konkrétne veci majú ktorému dedičovi pripadnúť (napríklad hodnotné zbierky zanechal konkrétnym dedičom, ktorý k nim majú vzťah), dedičia si majetok medzi sebou podelia alebo sa dohodnú, že jeden dedič vyplatí druhého. Spornou môže byť určenie hodnoty majetku;

– spôsob rozdelenia – sporným býva aj spôsob rozdelenia majetku, kedy napríklad o jednu konkrétnu vec majú záujem viacerí dedičia kvôli citovému vzťahu;

– spochybnenie právnych úkonov poručiteľa – nezriedka sa stáva, že v rámci dedičského konania sú napadnuté nielen závet alebo vydedenie, ale aj zmluvy o prevode majetku (darovacia, kúpna, a i.), ktorými poručiteľ už za života previedol svoj majetok, čím znížil hodnotu dedičstva. Prípadný súdny spor môže oddialiť výsledok dedičského konania o celé roky;

– okruh dedičov – v dedičskom konaní sa stáva, že dedičia spochybňujú dedičské právo jedného z prizvaných dedičov alebo že sa niekto cíti byť dedičom, aj keď zo strany súdneho komisára k dedeniu prizvaný nebol.

Možnosti notára pri riešení sporov

Notári, ktorí sú súdom poverení na prejednanie dedičstva, nemajú zo zákona právomoc riešiť dedičské spory. Každý spor, ktorý by bránil formálne pokračovať v dedičskom konaní, môže samotné dedenie nepriaznivo ovplyvniť.

V prípade sporu týkajúceho sa dedičstva majú všetky strany právo obrátiť sa na advokáta, ktorý bude hájiť ich záujmy a práva a v neposlednom rade obrátiť sa na súd, ktorý spor autoritatívne rozhodne.

Dedičia sa môžu obrátiť sa aj na mediátora, ktorý vytvorí dedičom vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Mediátori vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a sú registrovaní Ministerstvom spravodlivosti SR. Napriek tomu, že mediátor nemá zo zákona právomoc autoritatívne spor rozhodnúť, efektívna komunikácia vedúca ku konštruktívnym návrhom riešení vo väčšine prípadov napomôže ku konečnému (prípadne aspoň čiastkovému ) riešeniu.

Je potrebné mať na pamäti, že notár je v jedinečnom postavení ako úradná osoba poverená súdom na prejednanie dedičstva. V prípade, ak sa dedičia u notára nevedia dohodnúť a nechcú sa s vecou obracať na súd (z časového a finančného hľadiska), majú možnosť využiť mediačné služby. Mediačná dohoda (dohoda, ktorá je výsledkom mediácie) v takom prípade musí prejsť schválením v rámci dedičského konania. Mediátor teda nevykonáva prenesený výkon štátnej správy v rámci dedičských konaní, tak ako je to u notárov.

Kedy je vhodný mediátor a kedy advokát

Základným rozdielom medzi mediátorom a advokátom je, že zatiaľ čo mediátor vytvára vhodné podmienky pre komunikáciu a zmier všetkým účastníkom sporu (dedičom), advokát presadzuje právea a záujmy jedného z dedičov – svojho klienta. Napriek tomu, že advokát môže zastupovať aj viacerých dedičov (napr. jednu skupinu dedičov proti druhej), vždy je viazaný pokynmi svojho klienta a nemôže ísť proti jeho záujmu.

Úloha mediátora je odlišná – nemá presadzovať individuálne záujmy jednotlivých dedičov, ani právne zhodnotiť stav, ale má vytvárať podmienky, ktoré budú viesť k mimosúdnej dohode o dedičstve. A zároveň treba mať na pamäti, že mediátor môže do konania vstúpiť iba so súhlasom všetkých zúčastnených. Advokáta si môžeme prizvať aj proti vôli druhej strany.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.

The post Rozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory appeared first on MEDIÁTOR Bratislava 2026.

Ako napísať závet

Martin Biskupič — Wed, 12 Dec 2018 08:59:16 +0000

Táto forma je najjednoduchšia. Ten kto píše závet, ho musí celý napísať vlastnou rukou, najlepšie čitateľne a vlastnoručne podpísať. Netreba s ním ísť k notárovi, ani ho registrovať. Stačí ho dať do nočného stolíka a pokiaľ sa po smrti nájde a dostane k notárovi, ktorý bude mať na starosti dedičské konanie, bude sa podľa neho riadiť.

Nevýhodou takto spísaného závetu môže byť, že ho v budúcnosti jeden z dedičov napadne na súde, prípadne, sa závet nikdy nenájde alebo ho niekto úmyselne zničí. Preto je tu možnosť vložiť do notárskeho registra závetov aj vlastnoručne spísaný závet. Notár v takom prípade negarantuje formálnu správnosť závetu, ale garantuje, že sa po smrti poručiteľa nájde.

Závet nenapísaný vlastnou rukou

Závet môže byť napísaný aj inak ako vlastnou rukou, napríklad na počítači, na písacom stroji, rukou iného. Čiže akoukoľvek formou, v ktorej bude na papieri zachytená posledná vôľa. Ten, o koho poslednú vôľu ide, ho ale musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami musí vyslovene potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia nemusia poznať obsah závetu. Musia byť ale obaja súčasne prítomní pri vyhlásení závetcu, že to je jeho posledná vôľa. Toto podpisom na závete potvrdia.

Aj takýto závet je možné dať vložiť do notárskeho registra závetov.

Závet spísaný pred notárom

Najlepšou voľbou sa zdá byť závet spísaný pred notárom. Notár poslednú vôľu zaznamená a potvrdí. Navyše ju uloží do notárskeho registra závetov. Nemôže sa teda stať, že závet sa po smrti nenájde. Ihneď po smrti sa v tomto registri lustruje, či ten kto zomrel zanechal v registri závet.

V takomto prípade je nielen garantované, že sa závet nájde, ale aj forma a obsahové náležitosti by mali byť správne. Napadnuteľnosť závetu spísaného pred notárom je takmer nulová. V každom prípade treba mať na pamäti, že notár nemôže ručiť za platnosť závetu v rámci splnenia materiálnych náležitostí. Napríklad, poručiteľ spíše závet, v ktorom opomenie svoje deti. Takýto závet bude síce z formálneho hľadiska v poriadku, ale z materiálneho hľadiska neboli splnené zákonné podmienky neopomenúť dediča.

Notársky centrálny register závetov

Ako sme už spomenuli, prvé dva typy závetov môžu byť pokojne uložené v nočnom stolíku. Aj tak sú platné. Čo ak sa ale nenájdu alebo ich nájde niekto, komu závet nevyhovuje?

Pre tento prípad možno dať každý závet zaevidovať do notárskeho registra závetov. Istota, že sa závet nájde, stojí za jednorazový poplatok uhradený notárovi.

[/vc_column_text]

Prečítajte si tiežRozdelenie dedičstva a s tým súvisiace sporyPrečítajte si tiežRozdelenie dedičstva a s tým súvisiace spory

Ako závet zruším

Ak keď je závet už spísaný, kedykoľvek ho možno zrušiť. Buď je závet fyzicky zničený (ak nebol evidovaný u notára), alebo je napísaný ďalší závet a tým bude ten predošlý zmenený alebo je závet odvolaný. Toto odvolanie musí mať rovnakú formu, aká je potrebná pre závet.

Osobitné formy závetu

Každý má právo spísať závet, ale sú ľudia, ktorí majú fyzické obmedzenia, aby ho spísali vo forme vyžadovanej zákonom. Preto existujú určité osobitné formy.

Ak niekto nemôže čítať alebo písať, prejaví vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami. Táto vôľa je zaznamenaná v listine, ktorú pred svedkami nahlas prečítajú a svedkovia ju podpíšu. Ten, koho vôľa sa spisuje potvrdí, že prečítaná posledná vôľa sa zhoduje s jeho vôľou. Ten kto číta a ten kto píše ale nemôže byť rovnaká osoba.

Aj dieťa, ktoré dovŕšilo 15 rokov môže spísať závet. Môže tak urobiť iba u notára do zápisnice. Zákon ďalej upravuje aj pravidlá pre nevidomé osoby a pre nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

Svedkovia pri spisovaní závetu

Svedkom pri spisovaní závetu môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony. Svedkom nemôže byť ten kto má dediť, či už na základe zákona alebo závetu, nevidomé, nepočujúce a nemé osoby, ani tie osoby, ktoré nepoznajú jazyk v ktorom sa prejav poslednej vôle robí.

Spísanie závetu býva účinnou prevenciou pred dedičskými spormi. Ten, kto závet spisuje, najlepšie pozná svojich dedičov a vie, kto si čo zaslúži a kto nie. Nie je potrebné, aby ktokoľvek vedel o spísaní závetu. O tom, že závet bol zanechaný sa môžu dedičia pokojne dozvedieť až po smrti a poslednú vôľu zomrelého budú musieť rešpektovať.

Umiestnenie dátumu podpisu závetu

Každý závet musí obsahovať dátum – deň, mesiac a rok podpisu závetu. Zákon nedefinuje formálne požiadavky na umiestnenie tohto podpisu. Musí byť ale zrejmé, že uvedený dátum je dátumom podpisu. Krajský súd Bratislava (sp. zn. 16Co/120/2018) sa zaoberal spornou otázkou umiestnenia podpisu závetu, kedy poručiteľka nad svoj podpisu uviedla dátum svojho narodenia a dátum podpisu bol uvedený pod podpisom.

„Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môže ísť preto o akúkoľvek abecedu, aj o použitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o použitie mechanických písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný.

Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach, ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, že v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, uvedený v notárskom zápise a že pri závete zriadenom v inej písomnej forme (alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne pisateľom, je nepochybné, že pri holografnom závete musia byť všetky náležitosti (celý text) závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, že by dátum (deň, mesiac a rok), kedy bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným než poručiteľom, nie je možné hovoriť o tom, že by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet, ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (§ 476a Občianskeho zákonníka), je neplatný.

Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že z ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ani z iného zákonného ustanovenia výslovne nevyplýva miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať.

Z relevantných ustanovení možno dovodiť, pokiaľ ide o podpis, že tento má byť umiestnený na úplnom konci závetu, pretože sa ním dovršuje obsah závetu a potvrdzuje ním poručiteľ totožnosť jeho prejavu vôle; uvedenie dátumu je však pre význam závetu úplne odlišný, nakoľko sa ním nedovršujú obsahové náležitosti závetu, ale jeho uvedenie má vypovedať o tom, kedy poručiteľ závet podpísal, teda kedy z hľadiska vymedzenia obsahu bol závet ukončený a tým má umožniť prípadné rozlíšenie skoršieho závetu poručiteľa od neskoršieho závetu, ktorým by mohol byť pôvodný závet zrušený. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dátum podpísania závetu môže byť uvedený na začiatku závetu alebo umiestnený aj na konci závetu, avšak vždy musí byť uvedený priamo v závete takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický a zrozumiteľný celok. Podpis poručiteľa musí byť umiestnený na úplnom konci závetu; to neplatí pre umiestnenie dátumu podpisu.

Právna premisa, na ktorej založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, že umiestnenie dátumu podpisu závetu pod podpisom poručiteľa nevyhovuje § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, vyplýva aj z nesprávnej interpretácie a tým aj aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za účelom zabezpečenia právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p.); hodno podotknúť, že rozhodnutia, z ktorých súd prvej inštancie tento nesprávny právny názor abstrahoval (nepriamo z nich prevzal iba dielčie právne závery), riešili odlišné skutkové a právne situácie, nakoľko v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2013, sp. zn. 2 Cdo 5/2003, bola riešená právna otázku umiestnenia podpisu poručiteľa iba na osvedčovacej doložke notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2008, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, ktorý riešil odlišnú situáciu týkajúcu sa (ne)platnosti závetu zriadeného formou notárskej zápisnice, ale celkom opomenul, že (v poradí druhé citované) rozhodnutie síce jednoznačne konštatuje, že „právna teória a prax sa ustálili, že na konci závetu musí byť podpis, pretože sa ním dovršuje obsah závetu“, ale vzápätí pokračuje argumentujúc, že „inak je tomu ale s dátumom podpisu závetu, ktorý má celkom odlišný význam od podpísania závetu…nedovršujú sa ním obsahové náležitosti závetu…uvedenie dňa, mesiaca a roku podpísania závetu iným spôsobom (technikou) než je vyhotovený závet, by mohlo mať význam pre jeho platnosť iba vtedy, ak by tu boli pochybnosti, či ide o dátum, kedy bol závet podpísaný alebo iný.“

Pokiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie je zmienený aj sekundárny (podporný) argument pre neplatnosť predmetného závetu spočívajúci v zistení, že závet je napísaný dvomi druhmi písma, z čoho vyvodil, že závet nebol napísaný vlastnoručne, žalovaná správne v odvolaní poukázala na to, súd prvej inštancie k tomuto žalobnému tvrdeniu (námietke) žalobcov nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko si žalobcovia nesplnili svoju povinnosť prostredníctvom prostriedkov procesného útoku, t.j. návrhom na vykonanie dôkazu, preukázať toto tvrdenie, čím neuniesli dôkazné bremeno; napriek tomuto procesnému nedostatku, ktorý činí jeho záver arbitrárnym, je aj celkom nelogický, nakoľko je bežnou praxou, keď pisateľ vlastnoručného textu jedným typom (technikou, spôsobom) písma vyjadrí obsah vôle, napríklad tlačeným písmom a druhým typom písma, väčšinou písaným, sa pod obsah prejavu vôle vlastnoručne podpíše, teda práve takým spôsobom akým poručiteľka vyjadrila obsah svojej poslednej vôle v posudzovanom závete.“

[/vc_column][/vc_row]

Spísanie závetu, označovaného tiež ako posledná vôľa alebo testament, je spôsob, ako počas života rozhodnúť o svojom majetku pre prípad smrti a tiež účinná prevencia budúcich dedičských sporov. Spísanie závetu paradoxne často spory vyvolá. Akým spôsobom platne závet napísať?

Zákonná úprava dedenia, vrátane formálnych požiadaviek na spísanie závetu, je v siedmej časti občianskeho zákonníka.

Zákon nevyžaduje aby ktokoľvek za života závet spísal. Ak tak neurobí, jeho majetok bude rozdelený medzi dedičov podľa zákonom stanovených pravidiel. Pred týmto zákonným postupom má ale vôľa zomrelého prednosť.

Podstatné náležitosti závetu

Najdôležitejšou podmienkou je, aby bol v závete uvedený dátum, kedy bol podpísaný. Inak by bol neplatný a notár by v dedičskom naň neprihliadal.

Závet nemôže obsahovať podmienky. Ak by sme sa inšpirovali filmom 12 podmienok dedičstva a chceli by sme pôsobiť na dedičov výchovne aj po smrti, neuspeli by sme. Akékoľvek podmienky, ktoré do závetu dáme, nebudú účinné. „Zdedíš dom, ak sa rozvedieš“ v našom právnom poriadku neuspeje. Neznamená to neplatnosť závetu. Závet by bol stále platný, ale stanovené podmienky by nemali účinok.

O celom majetku možno v poslednej vôli rozhodnúť ľubovoľne. Nie je podstatné, či bude medzi dedičov rozdelený konkrétny majetok alebo im bude určený podiel na hodnote. Treba ale myslieť na to, že v dedičskom konaní sa bude rozhodovať o majetku, ktorý existoval v čase smrti. Ak napríklad v testamente uvediete, že konkrétny rodinný dom sa rozdelí medzi konkrétnych dedičov, ak tento dom v čase smrti už nebude existovať, závet sa minie účinku. Prípadne, ak v čase spisovania závetu poručiteľ disponuje určitou čiastkou a určí konkrétnu čiastku konkrétnym dedičom, ak v čase smrti bude táto čiastka vyššia ako v čase spisovania, zostávajúca čiastka sa medzi dedičov rozdelí podľa zákonných pravidiel. Preto pri spisovaní poslednej vôle treba myslieť aj na tieto detaily a majetok ideálne podeliť podielom alebo percentom (napr. dedičia majú nárok na rovnaký podiel alebo na konkrétne percento).

V závete ale nemožno opomenúť svoje deti. Deti majú špeciálne postavenie a v určitej výške dedičstva ich nemožno opomenúť. Neplnoleté deti majú nárok na minimálne toľko, koľko činí ich podiel zo zákona. Plnoleté deti majú nárok na minimálne polovicu dedičstva, ktoré by im bolo priznané zo zákona. Deti ale môžeme zbaviť možnosti dediť vydedením.

Aké sú zákonné dôvody na vydedenie vlastného dieťaťa? V prvom rade je to v prípade, ak deti v rozpore s dobrými mravmi neposkytnú poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Tiež, ak o poručiteľa trvalo neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by prejavovať mali. Ale aj v prípadoch, ak deti boli odsúdené pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka alebo trvalo vedú neusporiadaný život. V listine o vydedení musí byť uvedený nielen jeden z týchto štyroch dôvodov na vydedenie, ale musí byť aj presne opísaný skutočný stav, pre ktorý je dieťa vydedené.

Závet (aj listina o vydedení) musí byť spísaný vo forme, ktorú prikazuje zákon. Inak by bol neplatný. Buď je spísaný celý vlastnou rukou, alebo je napísaný inou formou a je podpísaný pred svedkami, alebo je spísaný u notára.

A ešte detail – spoločný závet je neplatný. Ak by napríklad manželia chceli napísať spoločnú poslednú vôľu, bola by bohužiaľ tiež neplatná.

Závet spísaný vlastnou rukou