Ministerstvo spravodlivosti SR v týchto dňoch predstavilo verejnosti na svojom webovom sídle 3 metodické odporúčania k súdnym konaniam s rodinnoprávnou agendou.

Tabuľkové výživné

Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom s nezáväzným, odporúčacím charakterom, má za cieľ stanoviť objektívne kritériá pre výpočet výživného, ktoré by boli založené na relevantných ukazovateľoch.

Tým by sa mal vytvoriť základ pre transparentný výpočet výšky výživného, pre zefektívnenie rozhodovacej činnosti súdov a zabezpečenie rovnakého prístupu účastníkov k spravodlivosti.

Participačné práva dieťaťa

Metodika s názvom „Participačné práva dieťaťa“ má za cieľ navrhnúť pre súdne konanie postup informovania dieťaťa o súdnom konaní, spôsob zisťovania názoru dieťaťa a hodnotenie relevancie názoru dieťaťa.

Ako pomôcka bude lúčiť aj informačný leták pre maloleté dieťa, ktorý je prispôsobený pre jednotlivé vekové kategórie (7 – 10 r., 11 – 14 r. a 15 – 18 r.).

Multidisciplinárny prístup súdu v rodinnoprávnej agende

Treťou je metodika s názvom „Princípy a priebeh konania multidisciplinárneho prístupu súdu v rodinnoprávnej agende“, ktorá si dáva za ciel odklon od tradičného, formalistického súdneho konania k väčšiemu dôrazu na edukáciu a podporný prístup súdu k rodičom.

To všetko so smerovaním na podporu rodičov k dosiahnutiu rodičovskej dohody, a teda k prevzatiu rodičovskej kompetencie bez potreby autoritatívneho zásahu súdu.

zdroj: https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/

Ministerstvo spravodlivosti SR vyhlásilo ďalšiu výzvu na predkladanie ponúk s názvom „Zabezpečenie poskytovania služieb mediátorov ako službu verejnosti“.

Predmet zákazky bude financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa z projektu „Budovanie a posilnenie alternatívneho riešenia súdnych sporov prostredníctvom mediácie a efektívneho využívania nástrojov restoratívnej justície v Slovenskej republike“

Služby mediátorov by mali byť využité pre obvody okresných súdov Skalica, Trnava, Piešťany, Považská Bystrica, Nitra, Rimavská Sobota, Prešov, Bardejov, Poprad a Kežmarok.

Výsledkom výzvy na predkladanie ponúk bude uzatvorenie rámcových dohôd a to samostatne s každým úspešným uchádzačom. Rámcové dohody sa uzavrú na dobu trvania realizácie projektu. Poskytnutie služby je limitované maximálnym počtom mediačných hodín podľa jednotlivých častí zákazky.

Hlavným kritériom na vyhodnotenie ponúk bude najnižšia cena za jednu mediačnú hodinu v EUR bez DPH.

Lehota na predloženie ponuky je do 3.2.2022, 22:00 hod.

Zdroj a kompletné informácie:

https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Ekonomika-a-sprava-majetku/Verejne-obstaravanie-detail.aspx?Ic=2031

S účinnosťou od 1. júla 2021 vstúpila do platnosti nová právna úprava ochrany hospodárskej súťaže na základe zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Zároveň stratila účinnosť pôvodná právna úprava podľa zákona č. 136/2001 Z. z.

Zákonom o ochrane hospodárskej súťaže došlo k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1. Cieľom bolo je zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom zosúladenia právomocí úradov na ochranu hospodárskej súťaže, niektorých aspektov konaní týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže, a tiež zavedením pravidiel medzinárodnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov pri dožadovaní oznámenia dokumentov, pri vykonávaní inšpekcií a vymáhaní pokút.

Fungujúca hospodárska súťaž tiež povzbudzuje podnikateľov k tomu, aby zlepšili kvalitu výrobkov a služieb, ktoré ponúkajú, aby si zákazník mohol vybrať ten produkt, ktorý mu ponúka správny pomer medzi cenou a kvalitou.

Návrh zákona tiež zaviedol nové inštitúty v podobe právomoci úradu uložiť dočasné opatrenia, opatrenia podľa § 32 návrhu zákona. Predmetné inštitúty si vyžiadala transpozícia smernice (EÚ) 2019/1. V tejto súvislosti došlo aj k zmene a doplneniu Správneho súdneho poriadku, keďže členské štáty museli zabezpečiť prieskum rozhodnutí, ktorými sa ukladajú dočasné opatrenia v skrátených lehotách.

7. mája 2021 bola v parlamente schválená novela zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov. Návrh zákona reflektoval na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024, v ktorom sa vláda zaviazala prehodnotiť platnú úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov a pokračovať v prijímaní riešení na ochranu a podporu obetí trestných činov.

Samotný zákon o obetiach vstúpil do platnosti 1. januára 2018, čím bola do právneho poriadku SR transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a tiež smernica Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov.

Kľúčovou zmenou je, že obete násilných trestných činov budú môcť žiadať štát o odškodnenie už po začatí trestného stíhania. Podľa starej úpravy toto mohli žiadať až po právoplatnom skončení trestného konania. S ohľadom na možné prípady, kedy môžu vyplynúť dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok stal, Ministerstvo spravodlivosti SR bude môcť nárok na odškodnenie nepriznať (v štádiu pred právoplatným skončením trestného konania). To nevylučuje možnosť priznať nárok na odškodnenie po právoplatnom skončení trestného konania.

V prípade neoprávnene priznaného odškodnenia, tzn. ak sa dodatočne ukáže, že nedošlo k trestnému činu, ministerstvo bude mať povinnosť poskytnuté odškodnenie vymáhať od obeti späť.

Rovnako sa rozširuje okruh osôb, ktoré o odškodenie môžu žiadať. Pôjde najmä o blízke osoby, ktoré v čase smrti žili so zomretým v spoločnej domácnosti a o obete trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ak bola spôsobená majetková ujma.

Novelou zákona bolo tiež špecifikované, že ak v priebehu trestného konania ministerstvo obeti poskytne odškodnenie, finančné nároky obete voči páchateľovi (do výšky priznaného odškodnenia) prechádza na štát.

Obete sa po novom budú môcť obrátiť aj na tzv. intervenčné centrá. Rozšíril sa aj okruh pôsobnosti a spôsob financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

Novela zákona nadobudne účinnosť 1. júla 2021.

Kompletné materiály k legislatívnemu procesu nájdete na oficiálnej stránke Národnej rady SR.

S účinnosťou od 10. marca 2021 môžu žiadať akreditované subjekty poskytujúce pomoc obetiam trestných činov Ministerstvo spravodlivosti SR o dotáciu vo výške 5 000 až 50 000 Eur. Ministerstvo na dotácie vyčlenilo 250 000 Eur, pričom žiadosti o poskytnutie dotácie je možné predkladať do 10. mája 2021.

Dotácia je určená na projekty týkajúce sa poskytovania všeobecnej odbornej pomoci alebo špecializovanej odbornej pomoci obzvlášť zraniteľnej obeti. Žiadosti bude jednotlivo vyhodnocovať komisia. Základnými kritériami bude regionálne pokrytie poskytovanej odbornej pomoci a pokrytie čo možno najširšieho okruhu obetí trestných činov.

Bližšie informácie môžete nájsť na oficiálnom webe ministerstva spravodlivosti.

Prvý marcový deň nadobúda účinnosť prvá časť zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

Okrem toho, že pribudli určité výnimky pre možnosť práce detí starších ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, došlo k doplneniu definície „zamestnanca trvale starajúceho sa o dieťa„.

„Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.“

Dané ustanovenie zákonodarca mal potrebu doplniť z dôvodu potrieb aplikačnej praxe pri určení, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa pre účely uplatňovania príslušných práv v Zákonníku práce. Zároveň sa vymedzilo, že ide o starostlivosť o neplnoleté dieťa, ako aj vznik a zánik tohto statusu zamestnanca (a oznamovanie tejto skutočnosti).

Tiež bolo spresnené ustavenie, ktorým sa predlžuje skúšobná doba vzhľadom na nemožnosť zamestnávateľa si po istý čas odskúšať zamestnanca (a naopak).

„Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.“

Detailne špecifikované boli aj podmienky domáckej práce a telepráce, vzhľadom na potrebu prispôsobiť sa meniacim sa návykom a prehodnocovaním potreby trvalej prítomnosti zamestnancov na pracovisku.

Upravená bola aj definícia pružného pracovného času a jeho uplatnenia počas pracovnej cesty, ako aj podmienky poskytovania príspevku na stravovanie.

V neposlednom rade novela priniesla aj nový výpovedný dôvod pre zamestnávateľa, a to v prípade, ak „zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.“ Táto časť nadobudne účinnosť aj v druhej fáze, od 1. januára 2022 (pozn. v súčasnosti je účinnosť daného ustanovenia pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti, a to do skončenia konania o súlade ustanovenia s ústavou).