Žiadosť o rozvod (ako sa rýchlo rozviesť)

rozvod

Rozvod manželstva? V príspevku sa dozviete všetko podstatné o rozvode: základné postupy pre rýchly a férový rozvod, čo môžete očakávať zo strany súdu, aké profesie môžu byť pri rozvode nápomocné, čoho sa vyvarovať a na čo nezabúdať.

 

Zákonné vymedzenie problematiky rodinného práva môžete nájsť v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Postupy súdov pri rozvode naproti tomu upravuje Civilný mimosporový poriadok – zákon č. 161/2015 Z. z.

 

Kto môže manželstvo rozviesť

Manželstvo môže rozviesť výlučne súd. Manželstvo nemôže rozviesť advokát, notár, mediátor ani rozhodcovský súd.

 

Na rozvod je príslušný vždy okresný súd, prípadne súd krajský v odvolacom konaní.

 

Rozvod je jediná prípustná forma zrušenia manželstva za života manželov. V prípade smrti jedného za manželov zaniká manželstvo automaticky.

Kedy je rozvod prípustný

Aby súd rozviedol manželstvo, musí byť na to pádny dôvod. Vzťahy manželov musia byť vážne narušené a trvalo rozvrátené a zároveň nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak súd zhodnotí, že manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel, manželstvo môže rozviesť.

 

Je vždy na individuálnom posúdení prípadu a tiež na subjektívnom vnímaní sudcu, či manželstvo rozvedie. Ojedinele sa stáva, že manželstvo súd nerozvedie. Je to v prípadoch, kedy neboli v súdnom konaní preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy a bola nádej, že sa vzťah napraví.

 

Súdy prísnejšie nazerajú na manželstvá, v ktorých sú spoločné maloleté deti. Je v záujme spoločnosti takéto manželstvá chrániť a napomáhať im. Je ale na subjektívnej úvahe, či nútené zotrvanie manželstvu napomôže.

§ 22

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

§ 23

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Zákon o rodine

Súd posudzuje v rámci skúmania miery a dôvodu rozvratu manželstva, okrem iného, ako si manželia plnili základné manželské povinnosti. Napríklad či spolu žili, či si boli verní, či sa rešpektovali, pomáhali si, starali sa o deti a či vytvárali zdravé rodinné prostredie. Tiež či boli v manželstve rovnoprávni v právach a povinnostiach a či sa o rodinu starali podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

 

Na rozvod neexistuje právny nárok. Súd skúma, či boli splnené objektívne podmienky na rozvod, a ak takéto podmienky nezistí, návrh na rozvod zamietne. Pokiaľ nenastanú nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na rozvod, nie je možné podať nový návrh na rozvod. Zamietavé rozhodnutie súdu zakladá prekážku už rozhodnutej veci.

 

V rámci rozhodovania o rozvode sa do popredia do veľkej miery prenášajú do popredia subjektívne názory príslušného sudcu a jeho morálne a hodnotové postoje. Preto sa môžu rozhodnutia o rozvode podstatne líšiť v závislosti od sudcu ktorý vec rozhoduje.

 

Čo rozvod zmení

V prvom rade bude potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k spoločným maloletým deťom. Z pohľadu zákona sú otec aj matka rovnocennými rodičmi a očakáva sa, že sa o úprave dohodnú. Jednak sa určuje, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti (výlučná/striedavá), jednak právo druhého rodiča na stretávanie sa s dieťaťom a povinnosť prispievať na jeho výživu.

 

Súčasťou rodičovských práv a povinností je tiež právo a povinnosť dieťa zastupovať v právnych veciach, právo rozhodovať o výchove a mnoho ďalších. Tieto ďalšie práva a povinnosti automaticky neprináležia rodičovi, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, a pokiaľ nebolo rozhodnuté alebo dohodnuté inak, zostávajú obom rodičom.

 

Rozvodom manželstva tiež zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré je potrebné po rozvode vyporiadať. Je tak možné urobiť dohodou, rozhodnutím súdu alebo na základe zákonnej domnienky po uplynutí troch rokov.

 

Do troch mesiacov od rozvodu možno tiež oznámiť zmenu priezviska na rodné alebo predošlé priezvisko, pokiaľ jeden z manželov prijal priezvisko druhého. Po tejto lehote zmena priezviska podlieha schváleniu okresným úradom.

Žiadosť o rozvod

Konanie o rozvode začína na návrh, a to iba na základe návrhu jedného z manželov. Preto zákon definuje „žiadosť o rozvod“ ako návrh na rozvod. Súd nemôže manželstvo rozviesť z úradnej povinnosti. Taktiež v súčasnosti neexistuje

forma „spoločného“ návrhu alebo forma dohody o rozvode.

 

Preto, pokiaľ sa manželia zhodujú v tom, že sa chcú rozviesť, v návrhu na rozvod musí byť jeden z manželov označený ako navrhovateľ.

 

Návrh na rozvod treba podať miestne príslušnému okresnému súdu.

Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

§ 92 Civilný mimosporový poriadok

Za bydlisko sa pritom nepovažuje adresa, kde sú manželia prihlásení na trvalý pobyt, ale miesto, kde skutočne žili.

 

Ak by návrh na rozvod podali obaja manželia, súd bude viesť konanie iba na základe prvého návrhu a konanie začaté na základe druhého návrhu na rozvod zastaví. Samotná skutočnosť, že niekto podal skôr návrh na rozvod z právneho hľadiska nezaváži. Druhý manžel má právo použiť všetky argumenty a dôkazy vo vyjadrení k návrhu na rozvod.

Súdny poplatok za rozvod manželstva

Súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva je podľa súčasného znenia zákona o súdnych poplatkoch 66 €. Súdny poplatok si netreba ale mýliť s trovami súdneho konania. V prípade nekonfliktného rozvodu je možné celkové náklady rozvodu udržať na 66 eurách.

 

V prípade problémového rozvodu je k nákladom na rozvod potrebné pripočítať trovy advokátov, ktorí budú zastupovať manželov. Taktiež náklady na prípadné psychologické posudky rodičov a detí, ak sa rodičia nedohodnú o starostlivosti a bude treba preukázať schopnosti a možnosti rodičov, a zároveň záujem maloletých detí. Súd tiež môže vyzvať rodičov na mediáciu alebo terapiu u psychológa. Náklady sa môžu zvýšiť aj o náklady na zabezpečenie dôkazov a podobne. Konfliktný rozvod preto môže vyjsť na tisíce eur.

Čo má návrh na rozvod obsahovať

V návrhu na rozvod musia byť v prvom rade riadne identifikovaní rozvádzajúci sa manželia (minimálne meno, priezvisko, rodné priezvisko, adresa trvalého pobytu, štátna príslušnosť, dátum narodenia alebo rodné číslo).

 

Vzor návrhu na rozvod v závere článku

 

Návrh na rozvod by mal obsahovať údaj o tom, ako a kedy manželstvo vzniklo a stručne opísať, ako manželstvo prebiehalo. Z návrhu na rozvod musí tiež jednoznačne vyplývať, z akých dôvodov sa navrhuje súdu manželstvo rozviesť. Musia byť preukázané trvalo rozvrátené a vážne narušené vzťahy manželov, bez možnej nápravy a tiež, že manželstvo už neplní svoj účel. Dôvody majú byť riadne špecifikované a konkrétne. V návrhu nestačí všeobecne označiť vzťah ako zlý.

 

Keďže je súčasťou rozvodu aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je potrebné označiť aj tieto deti. V prípade, ak nedošlo k dohode medzi rodičmi o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na obdobie po rozvode, je potrebné v návrhu na rozvod uviesť, komu navrhovateľ navrhuje zveriť deti do osobnej starostlivosti, ako navrhuje upraviť styk detí s druhým rodičom, aké výživné pre deti navrhuje a tiež kto bude spravovať majetok maloletých a kto ich má zastupovať.

 

K návrhu na rozvod je potrebné pripojiť všetky listinné doklady, preukazujúce tvrdené skutočnosti (sobášny list, rodné listy detí, majetkové pomery, a i.), resp. navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré navrhovateľ nemá k dispozícii.

 

Na záver návrhu na rozvod má byť návrh petitu, a teda čo navrhovateľ navrhuje. A formálne má byť návrh podpísaný a datovaný.

 

Odporúčame dať si návrh na rozvod spísať advokátovi, ktorý podchytí všetky podstatné body. Vyžitie vzorového návrhu na rozvod môže byť kontraproduktívne, keď sa navrhovateľ pridržiava osnovy zo vzoru a opomenie skutočnosti dôležité pre jeho konkrétny prípad. V zásade, postačuje pridržať sa vyššie uvedených náležitostí návrhu na rozvod – podstatným zostane obsah návrhu, a teda popis reálneho prípadu.

 

Aký bude postup po podaní návrhu na rozvod

V závislosti od zaťaženia súdu sa súd bude návrhu venovať podľa rozvrhu práce. V rámci konania o rozvode je spravidla potrebné osobne vypočuť oboch manželov. Od podania návrhu do prvého pojednávania môže uplynúť niekoľko týždňov, ale aj niekoľko mesiacov.

 

Ak sú v manželstve aj maloleté deti, do konania spravidla vstúpi aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý dieťaťu určí kolízneho opatrovníka. Ten bude v rozvodovom konaní zastávať záujmy dieťaťa.

 

Samotná rýchlosť rozvodu bude následne závisieť najmä od rozvádzajúcich sa manželov. Síce sa o rozvode dohodnúť nedá, ani sa nevyžaduje súhlas druhého manžela na rozvod, súd ale musí skúmať narušenosť vzťahu. Ak sa manželia zhodujú na tom, že sa chcú rozviesť a obaja potvrdia rozvrat vzťahu, vie to urýchliť samotné dokazovanie a rozhodnutie.

 

Urýchliť rozvod vie aj schopnosť manželov dohodnúť sa o rodičovských právach a povinnostiach, najmä komu budú deti zverené, aký režim deťom nastavia, kto a koľko bude platiť výživné. Ak sa rodičia dohodnú, súd tieto dohody posudzuje z pohľadu záujmu dieťaťa a schvaľuje.

 

Ak k dohodám nedôjde, dĺžka a náklady na rozvod sa neúmerne zvýšia, najmä z dôvodu potreby vypracovania odborných psychologických posudkov.

 

V rozvodovom konaní platí, že súd má právo a povinnosť zistiť všetky relevantné skutočnosti (vyšetrovací princíp) a nemusí sa nevyhnutne pridržiavať iba návrhmi manželov. Súd preto zisťuje skutočný stav, nielen tvrdený stav manželmi. Je tak nielen z dôvodu, že súd potrebuje zistiť splnenie objektívnych podmienok na rozvod, ale podľa zákona súd prihliada pri rozhodovaní aj na príčiny rozvratu manželstva. Zistenie „vinníka“ rozvratu môže mať priamy následok nielen na povinnosť uhradiť trovy konania, ale môže byť zohľadnené aj pri určení výšky výživného alebo pri rozdeľovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predbežná dohoda o starostlivosti o deti

Z dôvodu, že konanie o rozvode a s tým spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností môže trvať mesiace aj roky, je mnohokrát  nevyhnutné dohodnúť starostlivosť o deti a výživné na čas do záväzného rozhodnutia súdu. Takáto úprava zároveň slúži ako skúšobné obdobie pre rozvádzajúcich sa manželov a ich deti. Je z praktického hľadiska náročné a zároveň značne zaväzujúce dohodnúť spôsob starostlivosti o deti (ktorý bude schválený súdom), ak ani rodičia, ani deti netušia, aký režim im bude vyhovovať a ako ho budú zvládať. Preto je viac než vhodné určitý režim odskúšať a až následne žiadať o úradné schválenie rodičovskej dohody.

 

Čo treba doriešiť v súvislosti s rozvodom

Základné oblasti, ktoré treba v rámci rozvodu vyriešiť, majú svoju postupnosť a môže o nich rozhodnúť súd alebo sa o nich môžu rozvádzajúci manželia dohodnúť. Dohoda manželov býva zo strany súdu uprednostňovaná a zo strany zákona finančne zvýhodňovaná.

 

1. Rozvod – ako sme už uviedli, na rozvode sa z právneho hľadiska nemožno dohodnúť a manželstvo môže rozviesť iba súd. Napriek tomu, určitá zhoda v tom, že sa manželia chcú rozviesť, vie rozvodové konanie uľahčiť. Po tom, čo je podaný návrh na rozvod, súd vyzve druhého manžela, aby sa k návrhu vyjadril. Ak má aj on vôľu rozviesť sa, tvrdené skutočnosti o narušení vzťahov potvrdí. O to ľahším sa stáva dokazovanie rozvrátenia vzťahov. Ak by nebol s rozvodom stotožnený, rozvodové konanie by sa mohlo skomplikovať a predĺžiť.

 

2. Určenie osobnej starostlivosti o deti – súčasťou rozhodnutia o rozvode je aj úprava rodičovských práv a povinností. Medzi tie patrí aj osobná starostlivosť, tzn. ktorému rodičovi budú deti zverené do osobnej starostlivosti, prípadne či budú deti zverené do striedavej starostlivosti.

 

3. Určenie, kto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok

 

4. Úprava styku k maloletým deťom – v prípade, ak je dieťa zverené jednému rodičovi do osobnej starostlivosti, je potrebné upraviť styk druhého rodiča s maloletými deťmi. Rodičia sa o úprave styku môžu dohodnúť, inak rozhodne súd. Rodičia sa tiež môžu dohodnúť, že žiadajú neupraviť styk druhého rodiča. Ide teda o voľný režim, ktorý má svoje úskalia v prípade budúcich konfliktov rodičov.

 

5. Určenie výživného – ak sa rodičia nedohodnú, súd rozhodne o výške výživného, ktoré je potrebné prispievať na dieťa k rukám oprávneného rodiča.

 

6. Príspevok na výživu rozvedeného manžela/manželku – nejedná sa o podstatnú náležitosť rozhodnutia o rozvode, ale je potrebné mať na pamäti, že rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

 

7. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov – po právoplatnom rozvedení manželstva je potrebné zo strany manželov rozdeliť si majetok, ktorý ako manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Zákon uprednostňuje dohodu manželov. Ak sa nedohodnú, môžu požiadať o rozdelenie súd alebo po troch rokoch nastáva automatické rozdelenie podľa zákonných predpokladov.

Kto môže byť pri rozvode nápomocný

Napriek tomu, že manželstvo môže rozviesť iba súd, netreba zabúdať, že existujú pomáhajúce profesie, za pomoci ktorých je možné dosiahnuť rýchlejší, spravodlivejší a miernejší rozvod.

 

Advokát – vždy odporúčame minimálne absolvovať úvodnú konzultáciu s advokátom. Aj v prípadoch, kedy sa nepredpokladajú konflikty, je vhodné poznať svoje práva a nároky vyplývajúce z rozvodu. Najmä čo sa týka rozdelenia majetku, výživného a podobne. V prípade dohody o rozvode medzi manželmi, sa môžu spoločne obrátiť na jedného advokáta, ktorý im pomôže so spísaním návrhu na rozvod a s predpripravením vyjadrenia „odporcu“ na súd.

 

V prípade črtajúcich sa sporov je vhodné byť v rozvodovom konaní zastúpený advokátom. Pri výbere advokáta je potrebné zvážiť, či máme záujem o advokáta, ktorý vedie proces zmierlivo alebo či máme záujem o konfliktný typ. Ideálne je vyžiadať si referencie na advokátov práve od mediátorov, ktorí majú skúsenosti so zmierlivo naladenými právnymi zástupcami.

 

Psychológ – v rozvodovom konaní je možné nazerať na psychológa z viacerých pohľadov. Jednak psychológ – súdny znalec, v rozvodovom konaní je oprávnený vypracovať znalecký posudok, slúžiaci ako podklad pre rozhodnutie súdu. Psychológa možno ale využiť aj ako pomoc v rámci snahy o napravenie vzťahu.

 

A čo je často využívané najmä v rozvodom konaní s prvkom mediácie, psychológ v postavení nezávislého odborníka/pomocníka. Jednak pri pomoci rodičom v rámci pohľadu na porozvodové usporiadanie vzťahov (napríklad pri odlišných pohľadoch na striedavú starostlivosť). Jednak pri pomoci rozvádzajúcemu sa páru pri nastavení budúcej komunikácie. V neposlednom rade je nápomocný pri odstránení  prvkov brániacich dosiahnutiu zmierlivej rodičovskej dohody (napríklad pomoc v rámci manipulatívnej alebo útočnej komunikácie, pomoc pri vyrovnaní sa s rozchodom, a pod.).

 

Mediátor – nezávislá a nestranná osoba napomáhajúca ku komunikácii. Mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, zohľadňujúce záujmy manželov. Zo svojej pozície môže manželov priviesť k výsledným dohodám alebo k dohodám čiastkovým. Napríklad čiastková dohoda o absolvovaní sedení u psychológa alebo čiastková dohoda o skúšobnej dobe určitého režimu starostlivosti o deti.

 

Mediátora je vhodné osloviť hneď na začiatku procesu. Mediátor by mal s manželmi identifikovať v čom sa zhodujú a v čom sa rozchádzajú a spolu by mali hľadať riešenia ku konsenzu. Ak je napríklad sporný pohľad na záujem dieťaťa, prizvať si psychológa. Alebo ak je rozdielny pohľad na právny aspekt problému, možno dohodnúť nestranný právny posudok od tretej strany.

 

Mediátor nie je oprávnený vec autoritatívne rozhodnúť alebo nútiť manželov prijať ním navrhované riešenie. Môže byť ale nápomocný pri hľadaní riešenia a so súhlasom manželov môže aktívne napomáhať k zmieru návrhmi riešenia alebo vyslovením subjektívnych názorov. To všetko za zachovania nestrannosti a nezávislosti mediátora.

 

Výhodou mediácie je, že tak ako začatie mediácie je dobrovoľné, tak aj uzavretie výslednej záväznej dohody je dobrovoľné. Nemôže sa teda stať, že manželia odídu z mediácie so záväzným výsledkom, ktorý by nereflektoval ich záujmy. Naproti tomu súdne konanie manželom vždy zaručí záväzné rozhodnutie. Spravidla pri súdnych rozhodnutiach býva ale minimálne jedna strana s rozhodnutím nespokojná.

Návrh na mimosúdne riešenie/mediáciu

Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine „Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.“

 

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému manželovi/rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému manželovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.

 

Súd v pozícii zmierovateľa v rozvodovom konaní

Najmä v konaní o rozvod sa výrazne prejavuje zmierovacia a výchovná funkcia súdu. Súd môže, a zo zákona aj má povinnosť, viesť manželov k odstráneniu príčin, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Má sa pousilovať o zmierenie manželov. Súd dokonca môže, ak je to účelné a okolnosti to umožňujú, vyzvať manželov na mediáciu.

 

Mediácia je síce dobrovoľný proces, súd ale v rámci rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností prihliada aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa. Preto odmietnutie alebo marenie mediácie môže byť zo strany súdu posudzované negatívne.

 

Tiež môže súd nariadiť manželom výchovné opatrenia.

 

Vzdanie sa práva na odvolanie voči rozsudku o rozvode

Rozvodové konanie môže urýchliť aj krok manželov, kedy sa priamo pri vyhlásení rozsudku do zápisnice vzdajú práva na odvolanie. Tým obaja deklarujú, že s rozhodnutím súhlasia a rozsudok nadobudne právoplatnosť okamžite po doručení. Nebude potrebné čakať na uplynutie lehoty na podanie odvolania a zároveň rozsudok nemusí obsahovať odôvodnenie, čím sa urýchli vypracovanie a doručenie rozsudku.

 

Prerušenie konania o rozvod

Konanie o rozvod možno prerušiť, ak to obaja manželia zhodne navrhnú súdu. Napríklad, ak by chceli čas na absolvovanie terapie alebo mediácie. Keď manželia opätovne navrhnú pokračovať, súd do troch mesiacov sa v konaní pokračuje. Ak by sa návrh na pokračovanie nepodal do jedného roka, súd by rozvodové konanie zastavil.

Rýchly rozvod

V prípade, ak je súdu predložený kompletný a odôvodnený návrh na rozvod, prílohou ktorého sú aj rodičovské dohody o starostlivosti a výživnom, rozvodové konanie prebieha spravidla rýchlo. Súd musí vždy skúmať narušenie, rozvrat a možnosť obnovy vzťahu. Preto prípadné vyjadrenia alebo potvrdenia od terapeuta, že manželia vyhľadali odbornú pomoc, môžu tiež napomôcť a predísť duplicitnému vyzvaniu súdom na terapiu. Zároveň súd skúma rodičovské dohody, či neodporujú zákonu a či sú v záujme dieťaťa. Tieto dohody sa následne stávajú súčasťou rozsudku o rozvode. Rovnako by nemala byť opomenutá aj psychologická stránka rozvodu a v prípade komplikáciách využitá pomoc kvalifikovaných odborníkov.

 

Treba mať na pamäti, že pre rýchly rozvod treba preukázať vážne narušenie vzťahov, ale zároveň je vhodné prejaviť kooperáciu v rámci rodičovského vzťahu. Treba teda preukázať, že sme zlými manželmi, ale dobrými rodičmi.

Vzor návrhu na rozvod 2021

!!Vzor návrhu je všeobecný – je nevyhnutná úprava a riadne zdôvodnenie individuálnej situácie. Odporúčame osloviť advokátsku kanceláriu!!

(meno, priezvisko, adresa, iný kontakt navrhovateľa)

 

Okresný súd (označenie)

(ulica a orientačné číslo)

(mesto a PSČ)

Manžel

(meno a priezvisko)

(dátum narodenia)

(trvalý pobyt)

(štátne občianstvo)

(kontaktné údaje)

(ďalej aj ako „manžel“ alebo „otec“)

 

 

Maloletý syn

(meno a priezvisko)

(dátum narodenia)

(trvalý pobyt)

(štátne občianstvo)

(kontaktné údaje)

(ďalej aj ako „maloletý syn“)

Manželka

(meno a priezvisko)

(dátum narodenia)

(trvalý pobyt)

(štátne občianstvo)

(kontaktné údaje)

(ďalej aj ako „manželka“ alebo „matka“)

(manžel a manželka ďalej spoločne označení aj ako „manželia“ alebo „rodičia“)

 

Maloletá dcéra

(meno a priezvisko)

(dátum narodenia)

(trvalý pobyt)

(štátne občianstvo)

(kontaktné údaje)

(ďalej aj ako „maloletá dcéra“)

Návrh na rozvod manželstva podľa ustanovenia § 23 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode a určenie výšky príspevku na výživu maloletých detí

 

DVOJMO

Prílohy:

podľa textu

I.

Uzavretie manželstva

Manželstvo bolo uzatvorené dňa (dátum) a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu (označenie matričného úradu) pod číslom (číslo zápisu). U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo. Spoločné posledné bydlisko bolo v (mesto, ulica), pričom manželka na uvedenej adrese býva aj v súčasnosti.

Dôkaz:

Sobášny list

II.

Maloleté deti

Manželia majú dve spoločné deti, a to maloletého syna (meno priezvisko), dátum narodenia (dátum), trvale bytom (adresa) a  maloletú dcéru (meno priezvisko), dátum narodenia (dátum), trvale bytom (adresa).

Dôkaz:

2x rodný list

III.

Priebeh manželstva

Manželstvo bolo uzatvorené po predošlej desaťročnej známosti a do narodenia maloletej dcéry manželia nemali medzi sebou väčšie nedorozumenia. Rok po narodení maloletej dcéry manželka zistila, že manžel má dlhodobý mimomanželský pomer. Bezprostredne na toto zistenie sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. 

IV.

Trvalý rozvrat manželstva

V snahe o záchranu manželstva manželia absolvovali párové terapie v období šiestich mesiacov. Terapie nepriniesli úspech. manželka má za to, že manžel si neplnil základné manželské povinnosti, najmä byť verný a rešpektovať manželkinu dôstojnosť.

Z dôvodu absolútnej straty dôvery a nevôli manžela ukončiť mimomanželský pomer, má manželka za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo si už neplní svoj účel. V nadväznosti na dlhodobú neúspešnú snahu o obnovu vzťahu nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Dôkaz:

Výsluch manželov

V.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností

V súčasnosti je vedené mediačné konanie pred mediátorom (meno, priezvisko, adresa kancelárie, číslo zápisu mediátora) vo veci dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výške príspevku na výživné maloletých detí, ktorá v prípade úspešnej mediácie bude bezodkladne predložená súdu na schválenie.

V prípade, ak k dohode nedôjde, manželka navrhuje obe deti zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Úpravu styku s otcom manželka navrhuje neupravovať. Zároveň manželka žiada príspevok na výživu pre obe maloleté deti vo výške 250 EUR na každé dieťa.

VI.

Petit

S poukazom na vyššie uvedené manželka navrhuje, aby súd manželstvo rozviedol a maloleté deti po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Manželka navrhuje styk maloletých detí s otcom neupravovať.

Zároveň manželka navrhuje, aby súd zaviazal otca platiť k rukám matky 250 EUR na každé dieťa z titulu príspevku na výživné, to všetko mesačne k ôsmemu dňu príslušného mesiaca.

 

V (mesto), dňa (aktuálny dátum)

 

(meno, priezvisko)

navrhovateľka

69 komentárov

  • Dobrý deň, pani Silvia, vo všeobecnosti platí, že na prvom vytýčenom pojednávaní by už mali byť všetky dôkazy a vyjadrenia známe, aby nevznikali zbytočné dôvody na odročenie pojednávania. V zásade majú strany právo pred prvým pojednávaním byť oboznámené s vyjadreniami protistrane, a výzva na vyjadrenie zo súdu je skôr možnosť, ako povinnosť. Pokiaľ vyjadrenie protistrany bude zobraté na vedomie alebo už právo na zaslanie vyjadrenia protistrana nevyužije, nebude potrebné opätovné zasielanie výzvy. V rámci procesného postupu súdu odporúčam obrátiť sa na advokáta. Mediátor má špecializáciu v mimosúdnom riešení sporov.

  • Dobrý deň,
    Po dlhodobom odcudzení aj po intímnej stránke som podala návrh na rozvod manželstva. Manželovi už prišlo aj vyrozumenie a výzva na vyjadrenie sa k návrhu. Po vzájomnej dohode a viacerých diskusiách manžel najprv s rozvodom súhlasil, no vyjadrenie nakoniec poslal v zmysle, že on s rozvodom nesúhlasí a žiada o pokus o zmierenie o čom mi došlo aj oboznámenie. Mám za to, že jeho konanie je účelové a na základe jeho povahy som to aj očakávala. Taktiež sa mám ja znova do 20 dní vyjadriť k jeho vyjadreniu, čo mám aj v úmysle. Vyjadrenie mám v úmysle napísať, nakoľko moja situácia sa vyvinula inak a našla som si priateľa , s ktorým si rozumiem. Túto skutočnosť som však neuviedla do návrhu a chcem ho uviesť do vyjadrenia . Dokedy je možné zo strany súdu vyzývať protistrany k vyjadreniu sa ak už sme obaja vyjadrenie podali. Manžel vyjadrenie k návrhu a ja podám vyjadrenie k jeho vyjadreniu. Môže ešte súd akceptovať ďalšie vyjadrenie z jeho strany alebo už by mal vytýčiť dátum pojednávania? Ďakujem za odpoveď.

  • Dobrý deň, pán Erik, súdu postačuje fotokópia sobášneho listu a rodných listov. Pre istotu zoberte originál na pojednávanie, keby ich náhodou súd potreboval k nahliadnutiu.

  • Chcem sa opýtať ku žiadosťi o rozvod treba sobášny list a rodné listy deti v originále alebo stačí kópia.

  • Dobrý deň, pán Andy, overenú kópiu sobášneho listu netreba, stačí obyčajnú. Pre istotu si originál prineste na pojednávanie. A rodný list plnoletého dieťaťa netreba. K rozvodu treba iba rodné listy maloletých detí, keďže s konaním o rozvode je spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

    • Pridaj komentár

      Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

      Rýchly kontakt