loading

Striedavá starostlivosť, najlepší záujem dieťaťa a zlá komunikácia rodičov

striedavka

Nedostatočná komunikácia rodičov a odmietnutím odbornej pomoci jedným z rodičov v rámci snahy o vylepšenie komunikácie, nebolo preukázané, že by bola striedavá starostlivosť v najlepšom záujem spoločného dieťaťa. Zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov nie je porušením práva dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi.

 

Zákon je v rámci pravidiel určenia striedavej starostlivosti veľmi stručný. Podmienky na striedavku je potrebné posudzovať individuálne, pričom je v prvom rade hodnotený najlepší záujem detí.

Najideálnejšie je, pokiaľ sa na zverení dieťaťa a úprave styku dohodnú rodičia. Čo ale v prípade, ak k dohode nedôjde a súd musí vo veci rozhodnúť? Častou chybou rodičov je, že sú z nevedomosti alebo na základe zlého poučenia okolia (známi, advokát, internet) v omyle o svojich právach a právnych možnostiach.

Prinášame súhrn jedného súdneho sporu rodičov, kde súd odmietol striedavú starostlivosť z dôvodu, že to nepovažoval za najlepší záujem maloletého dieťaťa. Napriek vhodným materiálnym podmienkam a pozitívnym osobnostným predpokladom oboch rodičov, súd striedavú starostlivosť nepripustil najmä z dôvodu zlej komunikácie rodičov a neochote jedného rodiča využiť odbornú pomoc na vylepšenie komunikácie.

Celé odôvodnenie súdneho rozhodnutia si môžete prečítať tu.

Nezáujem rodiča o obnovu komunikácie

V našom konkrétnom prípade rozhodoval okresný súd okrem iného o zverení dieťaťa do starostlivosti.  Súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, pričom druhému z rodičov upravil čas na stretávanie sa. Napriek podanému odvolaniu, druhostupňový súd pôvodný rozsudok potvrdil.

V tomto prípade bolo dieťa zverené do starostlivosti matke, aj keď netreba túto možnosť brať generálne. Zákon nefavorizuje matky, napriek tomu v súdnych konaniach je vo väčšine prípadov dieťa zverené matke (keď nie je určená striedavá starostlivosť). Najpodstatnejším podkladom, pre zverenie dieťaťa do starostlivosti, je znalecký posudok od psychológa. Psychológ hodnotí nielen stav dieťaťa, ale najmä samotných rodičov.

Je zrejmé, že súd rozhodoval na základe viacerých skutočností a dôkazov, za najpodstatnejší dôvod odmietnutia striedavej starostlivosti bola zlá komunikácia.

Jedným z predpokladov striedavej starostlivosti je dostatočná komunikácia medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa dieťa. Súd zistil, že aktuálna komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, napätá a že prakticky spolu nekomunikujú.

Samotný znalec v posudku poukázal na skutočnosť, že pri aktuálnom nastavení nie je v záujme dieťaťa striedavá starostlivosť. Predpokladom striedavky je najmä tolerancia, spoločná vôľa a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať.

Striedavka je vhodná pri kvalitnom a pozitívnom vzťahu rodičov k dieťaťu a predpokladom je vyspelosť a dobrá vôľa rodičov. Podstatným predpokladom je nezapájanie dieťaťa do vzájomných problémov.

Vhodnosť striedavej starostlivosti

Základnými teoretickými hľadiskami, ktoré súdy zvažujú pri určení starostlivosti:

  • pokrvné puto medzi dieťaťom a tým, kto o starostlivosť usiluje;
  • zachovanie identity dieťaťa a zachovanie rodinných väzieb;
  • schopnosť rodiča zabezpečiť dieťaťu vhodné podmienky na vývoj, vzdelávanie, emocionálne aj materiálne potreby;
  • vôľa dieťaťa.

Rodičovi, ktorý vie tieto podmienky lepšie zabezpečiť, vo väčšine prípadov býva dieťa zverené. Ak obaja rodičia vedia tieto podmienky plnohodnotne zabezpečiť, neznamená že automaticky je určená striedavá starostlivosť, aj keď sa vychádza z predpokladu, že je záujme dieťaťa aby bolo v starostlivosti oboch rodičov.

Je potrebné ale posúdiť, či určenie striedavej starostlivosti nie je iba akéhosi kompromisu medzi rodičmi, ktorí nevedia dospieť k rozumnej dohode. Každý prípad musí byť dôkladne posudzovaný individuálne pre minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa.

Ako je dieťa posudzované v rámci rozhodovania o striedavke

Súd by mal posudzovať najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vysporiadať sa s veľkou záťažou, ktorú spôsobil rozpad rodiny a ktorú by tiež mohla priniesť prípadná striedavá starostlivosť. Tá v určitej miere prináša stratu zázemia a bezpečného domáceho prostredia.

Je potrebné tiež zohľadniť citové preferencie dieťaťa a prínos stálosti prostredia a možnosti zachovania a rozvíjania väzieb so širšou rodinou a okolím. Netreba zabúdať prihliadať aj na to, ktorý z rodičov je ústrednou osobou, ku ktorej je väčšmi citovo pripútané a neprítomnosť ktorého by mohla byť pre dieťa frustrujúca.

Ak je dieťa schopné rozumne a vedome vyjadriť svoje predstavy a priania s ohľadom o budúcom nastavení, je treba v primeranej miere túto vôľu zohľadniť (rozhodnutie ÚS ČR IV. ÚS 106/15).

Neochota pracovať na zlepšení vzťahu

Zo znaleckého posudku predloženého súdu vyplývalo, že komunikácia medzi rodičmi nedosahovala úroveň požadovanú pre striedavú starostlivosť. V tomto prípade otec argumentoval, že samotná zlá komunikácia by nemala byť dôvodom na zamietnutie striedavej starostlivosti, bez skúmania ďalších skutočností.

Týmto argumentom sa v minulosti zaoberal ústavný súd ČR (sp. zn. III. ÚS 1206/09), kedy konštatoval, že zhoršená komunikácia by mohla byť účelovo zneužitá ako argument proti striedavej starostlivosti rodičom, ktorý má dieťa aktuálne zverené do osobnej starostlivosti.

V rámci súdneho procesu bolo rodičom zo strany kolízneho opatrovníka odporučené využiť návštevu odborníka, ktorý by rodičom mohol pomôcť vylepšiť vzájomnú komunikáciu. Napriek predošlej argumentácii otca, že komunikácia je nedostatočná a zlá, odbornú pomoc odmietol. Tým otec spochybnil svoj záujem na sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa spoločnou cestou kooperácie.

Samotné odmietnutie odbornej pomoci nemalo za následok odmietnutie striedavej starostlivosti. Striedavka bola odmietnutá súdom z dôvodu preukázanej zlej komunikácie, pričom za aktuálneho stavu by nebolo pre dieťa vhodné, aby sa rodičia o dieťa starali formou striedavej starostlivosti.

V súdnom konaní bolo preukázané, že matka lepšie zabezpečí potreby dieťaťa a tiež bolo preukázané, že otec neprejavil záujem na odstránení zlej komunikácie.

Dohoda je vždy možná

Záverom odôvodnenia rozsudku bola citovaná pasáž zo znaleckého posudku, ktorá vyslovene hovorí „pokiaľ rodičia nájdu cestu vzájomnej komunikácie, nič nebráni upravený styk vzájomnou dohodou rozšíriť.“

Treba mať vždy na pamäti, že  aj zákon, aj súdy uprednostňujú dohodu rodičov. V prípade, ak rodičia k dohode nevedia dospieť, môžu využiť pomoc mediátora na riešenie konkrétneho sporu, psychológa/terapeuta pri pracovaní na vzájomnom vzťahu a komunikácii, prípadne ideálne kombinovanú pomoc viacerých odborníkov.

Zákon o rodine exaktne stanovuje, že súd pri určovaní starostlivosti prihliada okrem iného aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

_

MÁTE OTÁZKY? KONTAKTUJTE NÁS

BlogRodinné právo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.