Spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce

pracovné právo

Právna úprava účinná až od 1. januára 2022

V súvislosti s prijatím právnej úpravy o podpore v čase skrátenej práce (zákon č. 215/2021 Z. z.) sú podnikatelia oprávnení prostredníctvom príslušných Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny žiadať o podporu v čase skrátenej práce. Ide o obdobie, kedy v dôsledku vonkajšieho faktora nemôžu zamestnávatelia najmenej jednej tretine zamestnancov alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Dohoda so zamestnancami

Jednou z podmienok pre možnosť podať žiadosť je, že zamestnávateľa uzavrel so zástupcami zamestnancov alebo so samotnými zamestnancami (ak u zamestnávatelia nepôsobia zástupcovia zamestnancov) dohodu, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory. Podmienkou teda je, že zamestnanci s takýmto postupom budú súhlasiť. Súčasťou dohody je aj výška doplatku zamestnávateľa, keďže štátna podpora nekryje celkové mzdové výdavky.

Ak k dohode nedôjde, alternatívne môže vo veci rozhodnúť rozhodca. Súhlas rozhodcu v takomto prípade nahradí dohodu so zamestnancami.

Súhlas rozhodcu

Súčasne s prijatím zákona č. 215/2021 Z. z. bol s účinnosťou od 1.1.2022 novelizovaný aj zákonník práce, kde boli špecifikované postupy v prípade sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

V zákonníku práce bol doplnený do §142 nový odsek 5:

„Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6.“.

Zároveň boli doplnené ustanovenia (§ 142a) týkajúce sa potenciálneho sporu. V prípade, ak k dohode o podanie žiadosti nedôjde, vzniká spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.

Tento spor môže riešiť rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú (zamestnávateľa a zamestnanci, resp. zástupcovia zamestnancov). Ak sa na osobe rozhodcu nedohodnú a zamestnávateľ o to požiada, osobu rozhodcu vyberie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo zoznamu rozhodcov, ktorý je vedený podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Rozhodca posúdi stanoviská oboch strán sporu, opodstatnenosť dôvodov zamestnávateľa na podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a opodstatnenosť nesúhlasu zamestnancov. Rozhodca svoje rozhodnutie vydá do 10 dní od prijatia riešenia sporu.

Ak rozhodca vydá súhlas s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, takéto rozhodnutie rozhodcu nahrádza dohodu a je podkladom pre žiadosť.

Právna úprava účinná až od 1. januára 2022

Alternatívne riešenie sporu

Všeobecným záujmom oboch strán sporu je vyhnúť sa rozhodnutiam tretích osôb, ktorým sa musia podriadiť a ktoré nebude napĺňať požiadavky oboch strán. Napriek tomu, že zákon o podpore v čase skrátenej práce nerieši alternatívy, ktorými môžu zamestnávateľ a zamestnanci dosiahnuť dohodu (na rozdiel od postupov podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní – obligatórne konanie pred sprostredkovateľom), je možnosť využiť dostupné prostriedky alternatívneho riešenia sporov, medzi ktoré patrí aj mediácia.

Návrh na začatie mediačného konania

Zamestnávateľ, ale aj zamestnanci (príp. zástupcovia zamestnancov) majú právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.

Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.

Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde (netýka sa lehoty podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona 215/2021 Z. z.). Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie.

Žiadne komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.