Rozchod, deti a majetok

rozchod

Rozchod partnerstva, najmä v prípade stálejších vzťahov, býva častokrát sprevádzaný okrem emocionálnej stránky, aj stránkou právnou. A to v oblasti potreby úpravy rodičovských práv a povinností a výživného, ale aj v majetkovej oblasti. Nezriedka si nezosobášené páry berú spoločné hypotekárne alebo spotrebné úvery, kupujú spoločné nehnuteľnosti, autá. Nevynímajúc to, že vytvárajú spolu rodiny.

Spolužitie – druh a družka

Slovenský právny poriadok nepozná iný typ oficiálneho partnerského spolužitia ako manželstvo, a teda oficiálne zosobášený pár. Pri označení „druh a družka“ ide iba o ľudové pomenovanie páru, ktorý spolu žije v neregistrovanom partnerstve. Žiadny právny predpis ale nebráni žiadnej osobe vytvoriť neregistrované spolužitie a spoločnú domácnosť s inou fyzickou osobou. Zároveň sa pre zrušenie takéhoto spolužitia – rozchod – nevyžaduje žiadny úradný zásah.

Zatiaľ čo zákon o rodine obmedzuje možnosť uzavrieť manželstvo iba na manželstvo jedného muža a jednej ženy, v prípade voľného spolužitia takéto obmedzenia nie sú. Nie je preto vylúčené voľné spolužitie osôb rovnakého pohlavia, prípadne viacerých osôb.

Voľné spolužitie je preto z väčšej časti psychologická a sociálna kategória. V malej časti môžeme takéto spolužitie považovať aj za kategóriu právnu. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z ich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Tieto definície sú v určitých právnych prípadoch relevantné aj pre osoby tvoriace pár bez sobáša, napríklad v rámci dedičského práva. Rozchod má tiež právny význam pri povinnosti úhrady niektorých nákladov nevydatej matke a príspevku na jej výživu.

Rozchod nezosobášeného páru

Rozchod nezosobášeného páru nie je viazaný na oficiálny právny úkon ani zo strany rozchádzajúceho sa páru, ani zo strany štátu. A to ani v prípade, ak majú spoločný majetok alebo spoločné maloleté deti.

V extrémnom prípade, ak dôjde k nepochopeniu rozchodu alebo k negatívnej reakcii, môže porozchodová situácia vyústiť až do trestnoprávnej roviny, kedy sa jeden z partnerov častokrát dopúšťa trestného činu, napríklad nebezpečného prenasledovania, vydierania a podobne. Voči takémuto konaniu je možné brániť sa jednak formou trestného konania, jednak formou občianskoprávneho konania (zákaz priblíženia, povinnosť nekonať a i.)

Deti v rámci rozchodu

Ako sme už zmienili, v rámci rozchodu sa nevyžaduje žiadny zásah štátu ani v prípade, ak má pár maloleté deti. Zákon vychádza z predpokladu, že dvaja rodičia, či už žijúci spoločne alebo v odlúčení, sú schopní vychovávať svoje spoločné dieťa, vytvárať mu vhodné podmienky a dohodnúť sa na podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa bez akéhokoľvek zásahu štátu.

Zároveň zákon nevylučuje možnosť, že takéto schopnosti jeden z rodičov (alebo obaja rodičia) mať nebudú, a bude nevyhnutný zásah súdu v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci stanovenia výšky výživného. Takýto zásah súdu dokonca môže prísť aj bez toho, aby to ktorýkoľvek rodič žiadal.

V prípade rozchodu páru s deťmi sú štandardné dve situácie:

    1. keď sa odlúčený pár buď zhodne, že napriek koncu ich vzťahu budú schopní vytvárať vhodné podmienky pre svoje deti a budú sa vedieť dohodnúť o starostlivosti, správe majetku detí a ich zastupovaní a nebudú žiadať súdnu úpravu;
    2. keď je už v čase rozchodu zjavné, že dohoda o deťoch bude problematická, a požiadajú súd o úpravu výkonu rodičovských práv a o stanovenie výšky výživného.

Prvá alternatíva je ideálna, aj keď existuje riziko, že v budúcnosti dôjde k nezhodám, ktoré môžu vyústiť do vážneho rodičovského konfliktu. V takom prípade rodičia nebudú disponovať žiadnym súdnym rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ani o výživnom.

POZOR je potrebné upozorniť, že rodičovské práva a povinnosti, vrátane povinnosti platiť výživné, sú povinnosťami zákonnými a je ich potrebné plniť a rešpektovať od momentu ich vzniku, a teda od narodenia spoločného dieťaťa. Súdne rozhodnutie (prípadne rodičovská dohoda) je iba potvrdením o úprave výkonu týchto práv a povinností, a teda o tom, ktorý z rodičov ako a kedy bude svoje práva a v povinnosti voči dieťaťu vykonávať.

Pri druhej alternatíve rozchodu, kedy rodičia požiadajú súd o úpravu, rodičia síce budú disponovať záväzným a vykonateľným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takéto súdne konanie býva spravidla časovo a finančne náročné. Do týchto konaní pristupujú kolízny opatrovníci detí. Zároveň, pravdepodobne bude nevyhnutný súdno-znalecký psychologický posudok rodičov, v prípade vhodnosti aj posudok detí. To je zároveň psychicky náročné pre samotné deti. Ak pôjde o konfliktné konanie, je vhodné nechať sa zastúpiť advokátom. Všetky tieto veci značne vplývajú na čas a financie rodičov.

3. ideálnou alternatívou pre rozchádzajúce sa páry je uzavretie rodičovskej dohody, ktorú uzavrú pred rozchodom alebo bezprostredne po rozchode. To všetko v čase, kedy ešte sú schopní medzi sebou komunikovať. Samozrejme toto platí najmä pre situácie popísané v bode 1, a teda keď sa rodičia rozídu s vedomím, že oficiálny zásah súdu nepotrebujú a domnievajú sa, že v budúcnosti takýto ideálny stav bude zachovaný.

Formálny rozchod vs psychorozchod

Prišli ste domov a našli ste poloprázdny byt? Že ste boli prekvapení a nečakali ste to? Je veľmi pravdepodobné, že ste nechceli alebo nerozumeli signálom partnera, ktorý sa Vám snažil dávať najavo, že je nespokojný a nešťastný. Často krát sa stane, že do formálneho ukončenia vzťahu (napr. súdne rozhodnutie o deťoch alebo majetku) jeden z partnerov neverí, čo sa práve stalo – je definitívne rozídený.

To, že jeden z partnerov ukončí vzťah ešte neznamená, že človek sa aj cíti byť rozídeným. Je totiž veľký rozdiel medzi rozchodom formálnym a psychorozchodom. Psychorozchod je prirodzený proces, ktorý má niekoľko fáz. Jednotlivé fázy sa môžu prekrývať, niektoré vynechať alebo obmieňať – na začiatku býva zväčša prekvapenie, hnev, pocit bezmocnosti.

Prichádzajú otázky typu “Ako to len mohol spraviť? Čo mu chýbalo?”. Následne sa môžu dostaviť pocity odmietania alebo popierania aktuálneho stavu “To ho/ju prejde, on/ona sa vráti, je to len úlet po rokoch stereotypu…”. Postupne prichádza fáza smútenia, možných pocitov viny a/alebo práve výčitiek na stranu partnera. V ideálnom prípade by poslednou fázou mala byť fáza vnútorného zmierenia, odpustenia a nového začiatku (v prípade spoločných detí posun z partnerského vzťahu na rodičovský kooperujúci).

Niektorí môžu na rozchod zareagovať nie vyčkávacou pozíciou, ale práve zvýšenou aktivitou a nečakaným bojom o partnera – prichádza snaha zachrániť vzťah, ktorá ale väčšinou už nie je prijímaná z druhej strany. Zo strany, ktorá je definitívne rozhodnutá a nechápe, prečo to nechápe tá prvá strana, keď už bolo prvé pojednávanie, keď sa už stretli právnici, keď sa už spisuje rodičovská dohoda. A je to práve preto, že ten druhý partner je na inej úrovni psychorozchodu.

Pokiaľ chceme prežiť rozchod s čo najmenšími negatívnymi dopadmi na našu psychiku (a v neposlednom rade aj na psychiku spoločných detí, ak sú), a chceme si dohodnúť naozaj funkčnú rodičovskú dohodu, je dôležité sledovať a uvedomovať si, v ktorej fáze psychorozchodu partneri sú a či sú tieto fázy približne pri sebe – pokiaľ máme totiž napr. muža, ktorý už prešiel všetkými fázami psychorozchodu, začína vnútorné vysporiadanie sa a nový život, ale na druhej strane máme ženu, ktorá je vo fáze hnevu, výčitiek a sebaobviňovania – je vysoko pravdepodobné, že sa na žiadnej dohode nezhodnú. Kde muž sa bude chcieť už “racionálne” dohodnúť na logistike, žena bude mať stále ešte potrebu riešiť minulosť a dôvod rozpadu vzťahu. Nebudú sa počúvať, ani si nebudú navzájom rozumieť a chápať sa.

V tomto prípade sa odporúča, aby bol muž trpezlivejší (je dôležité zachovať si úctu ku matke svojich detí) a dať matke čas na vysporiadanie sa s novovzniknutou situáciou. Matke sa zas zo psychologického hľadiska odporúča spracovať si vnútorne novovzniknutú situáciu, príp. vyhľadať odbornú pomoc. Rozchod je jedna z najstresujúcejších životných udalostí človeka, preto nie je hanba prijať dočasne aj pomoc odborníkov z radov psychológov, poradcov a v náročných situáciách aj psychiatrov.

Poradenská mediácia

Práve v situáciách, kedy sa rodičia rozchádzajú v dobrom, ale chcú mať istotu v oficiálnom dokumente, je vhodné využiť služby mediátora, ako tretej nezávislej a nestrannej osoby. Tieto mediácie sú spravidla charakteru poradenskej mediácie, kedy rodičia idú za mediátorom nie s vážnym sporom, ale so záujmom odkomunikovania si situácie medzi sebou za účasti nestranného odborníka, ktorý rodičom navyše so spísaním rodičovskej dohody pomôže.

Takáto dohoda spísaná vo forme mediačnej dohody má rovnakú právnu silu ako každá občiansko-právna dohoda. Pri rodičovských dohodách zákon o rodine vyžaduje, aby bola schválená súdom. Schválená rodičovská dohoda je priamo vykonateľná, a má teda silu rozsudku. Ak by dohoda schválená súdom nebola, neznamená to jej neplatnosť. Ide platnú a záväznú dohodu, ak by ale nebola rešpektovaná rodičmi, nemali by možnosť podaná návrh na nútený výkon.

V neposlednom rade ale platí, že súdy „by mali“ prihliadať aj na rodičovské dohody, ktoré neboli v minulosti súdom schválené. „By mali“ znamená, že zo zákona to síce vyplýva, ale prax je rôzna – preto je vhodné riešiť tieto veci bezodkladne, kým je na to vhodná situácia a obojstranná vôľa rodičov.

Súdne konania o schválení rodičovskej dohody bývajú značne jednoduchšie, rýchlejšie a lacnejšie, najmä pokiaľ bude dohoda spísaná odborne. Neznamená to ale, že súd musí akceptovať akúkoľvek dohodu a že súd nemá právo vykonať určité dokazovanie alebo overenie súladu dohody s najlepším záujmom dieťaťa.

Tieto súdne konania sú oslobodené od súdneho poplatku.

Majetok rozchádzajúceho sa páru

V prípade manželov uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré predstavuje osobitný majetkový inštitút, ktorý je nerozlučne spätý s manželstvom. Zánikom manželstva zaniká aj toto spoluvlastníctvo. V ojedinelých situáciách môže BSM zaniknúť aj počas manželstva.

Pri nezosobášených pároch takýto inštitút spoluvlastníctva neexistuje, preto akékoľvek spoločné hospodárenie páru je na úrovni ich vzájomnej dohody (BSM je na úrovni zákona). Ak sa partneri rozhodnúť kúpiť nehnuteľnosť, alebo vziať si na hypotéku, buď toto bude na meno jedného z nich, (pôjde teda o výlučné vlastníctvo/dlh jedného z páru) alebo tak spravia spoločne (pôjde preto o spoluvlastníctvo alebo spoločný dlh).

Samotný rozchod na tieto majetkové práva a záväzky nemá priamy vplyv. Rozchod na toto vplýva nepriamo napríklad v prípade odlúčenia zo spoločného bytu, kedy jeden z páru zostáva využívať spoločné vlastníctvo, zatiaľ čo druhý nie. Z právneho hľadiska je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.

Najčastejšie rozídený pár žiada majetkové vyrovnanie, a teda vyporiadanie spoluvlastníctva. Spôsob vyporiadania je na dohode páru napríklad predajom, alebo ponechaním si majetku jedným z páru a vyplatením vyrovnávacieho podielu.

V prípade, ak k takejto dohode nedôjde, je možnosť podať návrh na súd na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Opäť platí, že tieto súdne konania bývajú časovo aj finančne náročné. Okrem potreby uhradiť trovy právneho zastúpenia a prípadné znalecké posudky, najmarkantnejším nákladom je súdny poplatok za vyporiadanie spoluvlastníctva. Ten predstavuje 6% z hodnoty majetku.

Preto, ak spoluvlastníci nevedia dosiahnuť dohodu z principiálneho hľadiska, prípadné súdne konanie im dá síce zákonné riešenie, z finančného hľadiska môže ale mnohonásobne prevýšiť sporné nároky.

Mediácia pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

Aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je vhodná a možná mediácia. Mediátor zo svojej pozície má schopnosť doviesť spoluvlastníkov ku konštruktívne debate a k vhodnému riešeniu. Zároveň, záverečná mediačná dohoda je účinná a po jej uzavretí nie je potrebný ďalší zásah súdu.

V prípade, ak je predmetom mediačného konania aj nehnuteľnosť, vyžaduje sa podpis mediačnej dohody s notárskym overením podpisov spoluvlastníkov.

Návrh na mimosúdne riešenie sporu formou mediácie

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak druhá strana nekomunikuje alebo odmieta riešiť samotný spor, je možné jej navrhnúť mediáciu, ako spôsob mimosúdneho riešenia sporov za účasti tretej, nezávislej a nestrannej osoby – mediátora.

V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Ak s mediáciou nesúhlasí alebo na výzvu mediátora nereaguje, mediátor vystaví správu o pokuse o mimosúdnu dohodu.