Poškodzovanie cudzej veci je trestným činom, ktorého základnú kvalifikáciu v § 245 definuje trestný zákon:
Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím až na jeden rok.
Trest v rozsahu pol roka až tri roky súd môže uložiť, ak takýmto trestným činom bola spôsobená väčšia škoda alebo ak bol spáchaný z osobitného motívu.
Pri značnej škode, závažnejšom spôsobe konania alebo ak ide o vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, sa sadzba zvyšuje na tri až osem rokov. Napokon, sedem až desať rokov je možné udeliť páchateľovi, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo ako člen nebezpečného zoskupenia.
Pod skutkovú podstatu tohto trestného činu spadá rovnako sprejerstvo: „Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
Výška škody
Škodou Trestný zákon rozumie ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom. Rovnako pôjde o získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom alebo aj ujma na zisku, na ktorý by inak poškodený mal nárok s prihliadnutím na okolnosti a svoje pomery alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Malou škodou sa rozumie suma prevyšujúca 266,- Eur. Pri škode väčšieho rozsahu ide o najmenej desaťnásobok tejto sumy. Značná škoda dosahuje minimálne stonásobok a škoda veľkého rozsahu päťstonásobok uvedenej sumy.
Pri hodnotení výšky škody sa berie do úvahy cena, za ktorú sa poškodená vec v čase a mieste činu obvykle predáva. Alternatívne sa vychádza z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu.
Trestnoprávna a občianskoprávna rovina
Poškodzovanie cudzej veci má svoju trestnoprávnu, aj občianskoprávnu rovinu. Jednak je páchateľ trestne zodpovedný za spáchanie trestného činu a môže mu byť zo strany štátu udelený trest.
Zároveň, samotné udelenie trestu nezbavuje páchateľa povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, čo predstavuje občianskoprávnu rovinu.
Nie je vylúčená ani situácia, kedy pôjde o čin, ktorý má známky trestného činu, ale páchateľ nebude napríklad trestne zodpovedný alebo nepoškodil cudziu vec úmyselne. V rovine trestnoprávnej páchateľ bude oslobodený. To opäť nevylučuje povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.
Právne dopady náhrady škody
Náhradou spôsobenej škody jednak páchateľ splní svoj záväzok, a rovnako môže mať nahradenie škody pozitívny dopad na trestné konanie.
Trestné stíhanie je možné podmienečne zastaviť, ak ide o prečin, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov (napr. aj pri základnej skutkovej podstate trestného činu poškodzovanie cudzej veci) v prípade, ak sa páchateľ prizná a nahradí spôsobenú škodu, uzavrie s poškodeným dohodu o náhrade alebo urobil potrebné kroky na náhradu škody. Takýto procesný postup je možný aj bez súhlasu poškodeného.
Trestné stíhanie je možné zastaviť schválením zmieru, ktorý uzavrie obvinený a poškodený, ak (okrem iného) nahradil škodu, urobil opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom. Tento postup je možno tiež iba v prípade trestných činov, pri ktorých horná hranica neprevyšuje päť rokov.
Možnosti uzavretia zmieru
Prokurátor, sudca, poškodený, ale aj obvinený môže iniciovať zmierovacie konanie pred probačným a mediačným úradníkom, vykonávajúcim činnosť na základe zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník vytvára medzi poškodeným a obvineným vhodné podmienky, za zachovania nestrannosti a dôvernosti, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu zmieru, predmetom ktorého má byť prioritne náhrada škody. Nie sú vylúčené aj ďalšie body, ktoré považujú účastníci takéhoto konania za podstatné, napríklad ospravedlnenie, nahradenie nemajetkovej ujmy a pod. Takéto konanie je viazané na trestné konanie a jeho fázy.
Bez ohľadu na štádium trestného konania, na fakt, či trestné konanie vôbec bolo začaté alebo preukázané konkrétnej osobe, poškodený a osoba, ktorá škodu mala spôsobiť, majú možnosť sa kedykoľvek pokúsiť o zmier prostredníctvom mediátora, vykonávajúceho činnosť na základe zákona o mediácii. Mediátor má oprávnenie riešiť všetky občianskoprávne, obchodnozáväzkové, pracovnoprávne a rodinné spory. Náhrada škody spadá pod spor občianskoprávny. V prípade, potreby použitia dohody o náhrade škody dosiahnutej pred mediátorom v trestnom konaní, v závislosti od obsahu dohody a zákonných požiadaviek na možnosť podmienečného zastavenia alebo zastavenia trestného stíhania, bude musieť dohoda prejsť formálnym procesom v trestnom konaní.
Samotný fakt, že zmier nebol dosiahnutý pred probačným a mediačným úradníkom, žiadnym spôsobom negatívne nevplýva a nemôže vplývať na možnosť postupovať podľa trestného poriadku vo vzťahu k možnosti zastavenia trestného stíhania. Rovnako nespornou výhodou mediácie vedenej mediátorom je, že sa nemusí obmedzovať iba predmet trestného konania, ale môže sa venovať aj sekundárnym otázkam.
Návrh na mimosúdne riešenie
Osoba, ktorej bol poškodený majetok, alebo osoba ktorá škodu spôsobila, má právo iniciovať mimosúdne konanie na základe zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Na začatie mediácie, ako dobrovoľného zmierovacieho konania, sa vyžaduje súhlas všetkých dotknutých strán.
Mediátor z pozície nezávislej a nestrannej osoby vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie vzniknutého sporu, výsledkom ktorého má byť záväzná dohoda účastníkov mediácie.
Začatie mediačného konania má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Zároveň je celé mediačné konanie viazané zákonnou mlčanlivosťou nielen pre mediátora, ale aj pre účastníkov mediácie. Obsah mediačného konania zostáva neznámy aj orgánom činným v trestnom konaní a súdu.
