Neodkladné opatrenie vo veciach maloletých detí (predbežné opatrenie)

neodkladné opatrenie

Neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého upravuje § 365 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. V predošlej právnej úprave (pred 1.7.2016) bol tento inštitút známy ako „predbežné opatrenie“, pričom tento pojem sa nevyužíva od zániku účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

 

Čo je neodkladné opatrenie

Základným účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná ochrana práv, ktoré sú v priamom ohrození alebo sú priamo porušované. Neodkladné opatrenie vydáva súd v rýchlom a zjednodušenom konaní s cieľom okamžite zabrániť porušovaniu alebo ohrozovaniu dotknutých práv. Neodkladné opatrenie možno vydať na návrh dotknutej osoby alebo (najmä vo veciach týkajúcich sa maloletých) aj bez návrhu.

 

Nesmie pritom absentovať potreba naliehavej a nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov. Ide teda najmä o prípady, kedy je potrebné upraviť pomery ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, tzn. kedy vec neznesie odklad.

 

Ide o výnimočný inštitút, a teda nemal by sa využívať, príp. zneužívať v neodôvodnených prípadoch. Aj pri vydaní neodkladného nariadenia je vždy potrebné skúmať a prihliadať na najlepší záujem maloletých. Ten môže zároveň prevážiť nad záujmom samotného rodiča.

 

V ktorých veciach možno žiadať vydanie neodkladného opatrenia

Vydanie neodkladného opatrenia možno žiadať v oblastiach, v ktorý je súd oprávnený rozhodovať vo veciach starostlivosti o maloletých deťoch. Súd vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje najmä o

 

  1. mene a priezvisku maloletého,
  2. úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
  3. výžive maloletého,
  4. styku s maloletým,
  5. poručníctve,
  6. opatrovníctve maloletého,
  7. odovzdaní maloletého,
  8. veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,
  9. schválení právneho úkonu maloletého,
  10. zastupovaní maloletého,
  11. správe majetku maloletého,
  12. ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,
  13. ochranných opatreniach,
  14. pestúnskej starostlivosti,
  15. zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
  16. iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

 

Súd rovnako môže pri existencii ospravedlniteľných dôvodov podľa Vyhlášky č. 207/2016 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých tiež nariadiť neodkladným opatrením napríklad účasť na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve.

 

Na koho sa obrátiť v prípade potreby neodkladného opatrenia

Najmä rodičia cítia v  krízových rodinných situáciách potrebu dočasnej úpravy, napríklad dočasné zverenie detí od osobnej starostlivosti jedného z rodičov v prípade rozchodu/rozvodu, alebo úpravy styku rodičia s dieťaťom, ktorému je zamedzovaný kontakt.

 

Vzhľadom na potrebu formálnej správnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a potrebu riadneho opisu prípadu a odôvodnenia potreby neodkladnej úpravy, odporúčame obrátiť sa na advokáta zapísaného  v zozname Slovenskej advokátskej komory.

 

Keďže súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu, možnosťou je obrátiť sa na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý ak zhodnotí potrebu neodkladnej úpravy pomerov podá podnet alebo návrh priamo na súd.

 

Mimosúdna dohoda

Vychádzajúc z charakteru neodkladného opatrenia a z predpokladu existencie potreby okamžitej úpravy pomerov zo strany súdu, je na zvážení každého rodiča, či sa pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pokúsi s druhým rodičom dohodnúť mimosúdne, príp. formou mediácie. Tým nechceme vyjadriť nevhodnosť dohody (práve naopak). Je ale potrebné zabezpečiť, aby pokus o mimosúdnu dohodu nebol z druhej strany využitý na bezdôvodné naťahovanie času za účelom oddialenia podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

 

Na druhej strane, po podaní návrhu je dohoda rodičov žiadaná. Uzavretím dohody, ktorá bude súdom schválená, dôjde k záväznému rozhodnutiu vo veci samej, čím zanikne aj úprava súdu podľa neodkladného opatrenia.

 

Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, majú rodičia právo pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora (ak sa rodičia nevedia dohodnúť inak). Protistrane – druhému rodičovi – je možné navrhnúť mediáciu vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý druhému rodičovi zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie. V prípade, ak táto výzva zostane bez reakcie protistrany alebo mediácia je odmietnutá, ten kto mal záujem o mediáciu obdrží správu od mediátora o vykonaných úkonoch a o jeho pokuse dosiahnuť mimosúdnu dohodu formou mediácie.