Kolektívna zmluva a kolektívne vyjednávanie

Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi. Cieľom takéhoto vyjednávania je uzavretie kolektívnej zmluvy alebo vyriešenie sporu vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy.

Ide o účinný nástroj podpory sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. Toto právo je možné uplatňovať iba prostredníctvom odborového orgánu, ktorý pôsobí na pracovisku. Inak kolektívna zmluva nemôže byť uzavretá

Kolektívne spory

Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní sa za kolektívne spory považujú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. O kolektívny spor nejde, ak sa jedná o nároky jednotlivých zamestnancov.

Sprostredkovateľ kolektívneho sporu

Na riešenie kolektívneho sporu sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Konanie pred sprostredkovateľom začína dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu. Ak k takejto dohode nedôjde, na žiadosť jednej zo strán určí sprostredkovateľa ministerstvo zo zoznamu sprostredkovateľov.

Sprostredkovateľ o návrhu riešenia sporu vyhotoví záznam, ktorý odovzdá stranám sporu a ministerstvu. Ten obsahuje najmä:

  • označenie zmluvných strán
  • skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany nedohodli
  • návrh riešenia sporu a jeho odôvodnenie
  • dátum vyhotovenia záznamu
  • meno a priezvisko sprostredkovateľa a jeho podpis

V rámci sprostredkovania kolektívneho sporu existuje určitá dualita v názoroch, či si majú strany sporu právo zvoliť aj iného sprostredkovateľa, ako sprostredkovateľa zo zoznamu ministerstva. Vychádzajúc z textácie zákona sa domnievame, že nebolo účelom zákona vylúčiť možnosť strán zvoliť si akúkoľvek vhodnú osobu, na ktorej sa dohodnú a ktorá spĺňa podmienky podľa § 10a ods. 2 zákona  o kolektívnom vyjednávaní.

Zároveň, ak o určenie konkrétnej osoby sprostredkovateľa požiadajú strany ministerstvo, to im poskytuje určitú garanciu, že určený sprostredkovateľ bol ministerstvom overený.  Preto sú pochopiteľné vyššie zákonné nároky na sprostredkovateľa zapísaného v zozname ministerstva.

Sprostredkovanie kolektívneho sporu c/a mediácia kolektívneho sporu

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších predpisov bol prijatý trinásť rokov po prijatí zákona o kolektívnom vyjednávaní. Napriek tomu zostala určitá dualita v právnej úprave riešenia kolektívnych sporov. Faktom zostáva, že základné princípy sprostredkovania kolektívneho sporu a mediácie je totožný, a to vytvorenie podmienok pre riešenie sporu nezávislou a nestrannou osobou – sprostredkovateľom/mediátorom.

Napriek existencii zoznamu sprostredkovateľov, ktorý vedie ministerstvo podľa zákon o kolektívnom vyjednávaní, tento zoznam je záväzný iba pre prípady, kedy má sprostredkovateľa určiť ministerstvo. Zmluvným stranám preto nič nebráni vybrať si akúkoľvek inú vhodnú osobu, na ktorej sa dohodnú, vrátane mediátora. Ten má osobitnú licenciu podľa zákona o mediácii a svojimi nadobudnutými zručnosťami v rámci procesu mimosúdneho riešenia sporov vie univerzálne túto službu poskytnúť aj v rámci kolektívneho vyjednávania.

Napriek tomu, že mediácia oficiálne začína uzavretím dohody o začatí mediácie podľa zákona o mediácii, v prípade, aby malo toto konanie účinky aj podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, je v dohode o začatí mediácie potrebné tieto osobitné náležitosti podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní zapracovať. Napríklad modifikáciu zákonnej mlčanlivosti pre mediátora a strany sporu pre potreby vypracovania a zaslania písomného záznamu podľa § 12 zákona o kolektívnom vyjednávaní.

Pridanou hodnotou kolektívneho vyjednávania v režime určenom pre mediačné konanie je zákonom stanovená mlčanlivosť pre všetky zúčastnené osoby. Prípadným nedodržaním tejto mlčanlivosti sa tak odbory, ako aj zamestnávateľ vystavuje riziku zodpovednosti za škody.

Druhou výhodou kolektívneho vyjednávania v mediačnom režime je prerušenie plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, ktoré počas trvania mediačného konania neplynú. To môže byť relevantné najmä v prípadoch sporov o plnenie z kolektívnej zmluvy.

Rozhodca kolektívneho sporu

V prípade konania pred sprostredkovateľom bez uzavretia kolektívnej zmluvy sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobe rozhodcu a požiadať ho o rozhodnutie v spore. Takéto konanie je začaté dňom prijatia žiadosti o riešenie sporu rozhodcom. O prijatí žiadosti rozhodca spíše so zmluvnými stranami zápisnicu.

Osobu rozhodcu určí ministerstvo v prípade, ak o to niektorá zo zmluvných strán požiada ministerstvo. Tento postup je možné v prípade, ak ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázané štrajkovať, alebo v prípade sporu o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.

Rozhodcom nesmie byť osoba, ktorá v tom istom spore vystupovala ako sprostredkovateľ.

Voči rozhodnutiu rozhodcu je prípustná obrana na súde. Súd zruší rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami.

Overovanie odbornej spôsobilosti sprostredkovateľov a rozhodcov

V prípade, ak ministerstvu dôjde žiadosť o určenie sprostredkovateľa alebo rozhodcu, ministerstvo sprostredkovateľa alebo rozhodcu vyberie zo zoznamu sprostredkovateľov, resp. zoznamu rozhodcov, ktorý vedie. Tieto zoznamy sú vedené na obdobie troch rokov na základe výberu sprostredkovateľov a rozhodcov, po overení ich odbornej spôsobilosti.

Všeobecné požiadavky na sprostredkovateľa a rozhodcu:

  1. a) má spôsobilosť na právne úkony v celkom rozsahu
  2. b) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
  3. c) je bezúhonný
  4. d) má skončené vysokoškolské vzdelanie
  5. e) je odborne spôsobilý

Kolektívna zmluva

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť medzi odbormi a zamestnávateľmi výhodnejšie podmienky pre zamestnancov, ako je ustanovené v pracovnoprávnych predpisoch. Je tak možné urobiť v rámci všetkých oblastiach, kde zákon odchýlku od príslušného ustanovenia právneho predpisu nezakazuje.

Vždy ide o (minimálne) dvojstranný právny úkon a platná zmluva je plne záväzná pre všetkých dotknutých zamestnancov, vrátane zamestnancov, ktorý nie sú členmi príslušných odborov, ktoré kolektívnu zmluvu dojednali a uzavreli.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní pozná štyri základné typy zmlúv:

a) podniková kolektívna zmluva medzi odbormi a zamestnávateľom

b) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom (orgánmi) a organizáciou (organizáciami) zamestnávateľov

c) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi vyšším odborovým orgánom (orgánmi) a zamestnávateľom, ktorým je štát

d) kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, medzi príslušným vyšším odborovým orgánom (orgánmi), vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.

Kolektívna zmluva je platná, ak je:

  • uzavretá písomne a podpísaná na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľmi, prípadne zástupcami ich organizácií;
  • doložená zoznamom zamestnávateľov (ak je to relevantné)

Kolektívna zmluva je neplatná v časti, v ktorej odporuje všeobecne záväzným právnym predpisov a v časti, v ktorom upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Kolektívnou zmluvou sú upravené vzťahy medzi zamestnávateľom a všetkými zamestnancami. Obsahom kolektívnych zmlúv bývajú najčastejšie:

  • úprava pracovného času
  • osobitné mzdové nároky
  • dojednania týkajúce sa dovolenky
  • výška odstupného a odchodného
  • prekážky v práci
  • tvorba fondov
  • problematika BOZP

Základnou podmienkou je, že v kolektívnej zmluve nie je možné dojednať zamestnancom horšie podmienky, aké im stanovuje zákonník práce a iné pracovnoprávne predpisy.

Doba platnosti kolektívnej zmluvy

Platnosť kolektívnej zmluvy je jednej rok, ak nebola dojednaná na inú dobu.

Postup pri uzavieraní kolektívnych zmlúv

Vyjednávanie kolektívnej zmluvy sa začína dňom predloženia písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane. Druhá strana sa musí k návrhu vyjadriť do 30 dní. Pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy sú strany povinné spolu rokovať a poskytnúť si súčinnosť.

Vyjednávanie kolektívnej zmluvy je potrebné začať najmenej 60 dní pred skončením platnosti aktuálnej kolektívnej zmluvy.

Osoby vyjednávajúce kolektívnu zmluvu

O kolektívnej zmluvy môže rokovať a uzavrieť ju môže:

  1. a) zástupca príslušnej odborovej organizácie, ktorému z vnútorných predpisov vyplýva táto kompetencia
  2. b) štatutár alebo oprávnený zástupca zamestnávateľskej organizácie
  3. c) podnikajúca fyzická osoba, ktorá má zamestnancov
  4. d) zástupca príslušnej organizácie zamestnávateľov, ktorá má toto oprávnenie podľa vnútorných predpisov organizácie
  5. e) zástupca poverený vládou pri kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (ak je zamestnávateľom štát)
  6. f) zástupca poverený vládou a reprezentatívny zástupcovia zamestnávateľov, pri kolektívnej zmluve vyššieho stupňa (ak je zamestnávateľ viazaný zákonom o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

Viaceré odborové organizácie

Ak u zamestnávateľ pôsobí popri sebe viacero odborových organizácií, pri dojednávaní a uzavieraní kolektívnej zmluvy vystupujú spoločne a vo vzájomnej zhode (ak sa nedohodnú inak). Ak k takejto zhode nedôjde, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu o organizáciou s najväčším počtom členov u daného zamestnávateľa, alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ak súčet ich členov je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie.

Spor o určenie odborovej organizácie

Ak nedôjde k dohode odborových organizácií pôsobiacich u jedného zamestnávateľa o tom, kto uzavrie kolektívnu zmluvu, ide o spor o určenie odborovej organizácie oprávnenej na uzavretie kolektívnej zmluvy. Takýto spor je oprávnený riešiť rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov vedenom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy

Ak k uzavretiu kolektívnej zmluvy nedôjde ani po konaní pred sprostredkovateľom a žiadna zo zmluvných strán nepožiadala o riešenie sporu rozhodcu, krajným prostriedkom v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy je štrajk.

Ide o čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami.

Zamestnávateľovi je potrebné na základe výsledkov hlasovania o vyhlásení štrajku oznámiť najmenej tri dni pred začatím štrajku dátum začatia štrajku, jeho dôvody a ciele a menný zoznam zástupcov odborov, ktorí sú oprávnení zastupovať účastníkov štrajku.

Zamestnancovi sa nesmie pritom brániť zúčastniť sa na štrajku, ale ani ho nemožno nútiť k účasti na štrajku.

V prípade, ak štrajku nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom, alebo ak bolo vo veci začaté konanie pred rozhodcom, takýto štrajk by mohol byť považovaný za nezákonný. Voči nezákonnému štrajku možno podať návrh na súd na určenie nezákonnosti štrajku.

Počas štrajku nemajú účastníci štrajku nárok na náhradu mzdy. Ide ale o ospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní, preto nemožno účasť na zákonnom štrajku považovať za porušenie pracovnej disciplíny.

Výluka

Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, napriek snahe o uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa a žiadna zo strán nepožiada o riešenie sporu rozhodcom, zamestnávateľ môže ako krajný prostriedok riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluku. Ide o čiastočné alebo úplné zastavenie práce zamestnávateľom.

Tento zámer musí zamestnávateľ oznámiť odborom aspoň tri dni pred začatím výluky. Je potrebné oznámiť začatie výluky, jej rozsah, dôvody a ciele, a tiež menný zoznam zamestnancov, voči ktorým je výluka uplatnená.

Uznanie dlhu a uznanie záväzku

Napriek tomu že „dlh“ a „záväzok“ sú vo svojej podstate synonymá, z pohľadu jednotlivých právnych inštitútov sú medzi „uznaním dlhu“ podľa Občianskeho zákonníka a „uznaním záväzku“ podľa Obchodného zákonníka určité rozdiely. Uznanie

Spory a nezhody spoločníkov, ako dôvod na zánik účasti spoločníka v s.r.o.

Výkon práv a povinností spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným môže priniesť množstvo problémov a konfliktov medzi spoločníkmi, ktoré môžu vyústiť až do zániku spoločnosti alebo zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Zánik účasti spoločníka Obchodný zákonník[1] pozná

Patrí obchodný podiel do BSM – bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

Otázkou, či obchodný podiel v obchodnej spoločnosti patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), sa zaoberalo nielen viacero teoretikov, ale tejto problematike sa aktívne venovala aj prax. Bohužiaľ, doposiaľ nie veľmi

4 komentáre

  • Dobrý deň, je možné aby mediátor zastupoval odbory pri vyjednávaní kolektívnej zmluvy?

  • Dobrý deň, mediátor nemá oprávnenie na zastupovanie jednej strany kolektívnej zmluvy. Mediátor je v postavení sprostredkovateľa kolektívnej zmluvy, ako nezávislej a nestrannej osoby.

  • Dobrý deň, musí byť kolektívna zmluva uzavretá iba odbormi alebo ju môžem uzatvoriť aj ako zástupca zamestnancov? Bol som zvolený väčšinou.

  • Dobrý deň, kolektívna zmluva môže byť uzavretá výlučne odborovou organizáciou (na strane zamestnancov). Zástupca zamestnancov nemá oprávnenie uzavrieť kolektívnu zmluvu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.